Catherine de Rambouilletová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Catherine de Rambouillet)
Catherine de Rambouilletová
francúzska šľachtičná a saloniérka
francúzska šľachtičná a saloniérka
Narodenie1588
Rím, Taliansko
Úmrtie2. december 1665
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Catherine de Rambouilletová

Catherine de Rambouilletová, markíza de Rambouillet, franc. Catherine de Rambouillet, narodená Catherine de Vivonne, (* 1588, Rím, Taliansko - † 2. december 1665, Paríž, Francúzsko) bola zakladateľka prvého spoločenského salónu v Paríži v 17. storočí. Salón si otvorila vo svojom paláci „hôtel de Rambouillet“, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného pavilónu Turgot patriaceho k Louvru.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Ríme v rodine Jeana de Vivonne, markíza de Pisany, neskoršieho ambasádora v Španielsku, a matke Giulii Savelli, rímskej šľachtičnej, neteri pápeža. Bola vychovaná v konverzačnej kultúre, zúčastňovala sa stretnutí jej otca s literárnymi priateľmi.

Vydala sa v 12 rokoch (27. január 1600) za Charlesa d´Angennes, vidama du Mans a budúceho markíza de Rambouillet. Pár opustil pôvodný hôtel de Rambouillet, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného Palais-Royal, aby sa usadil v hôtel de Pisani, druhom hôtel de Rambouillet v ulici Saint-Thomas-du-Louvre v Paríži. Palác prerobili, čím inšpirovali Máriu Medicejskú pri plánovaní jej Luxemburského paláca. Catherine mala sedem detí. Dvaja synovia zomreli mladí. Dcéra Julie jej sekundovala v salóne, Angélique bola prvou manželkou grófa de Grignan a tretia dcéra vstúpila do kláštora, neskôr sa stala opátkou z Yerres. Vnučka po línii Julie, Marie-Julie de Sainte-Maure, sa stala vojvodkyňou d'Uzès.

Salón[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu zhoršeného zdravia a tiež mravov na dvore sa rozhodla prijímať vysokú spoločnosť u seba. Zaujímala sa o umenie, literatúru, mala rada históriu a hovorila viacerými jazykmi. Držala si skvelý salón aj s pomocou dcéry Julie (1607-1671), na počesť ktorej bola skomponovaná séria madrigalov „La guirlande de Julie“, až do jej sobáša (1645) s vojvodom de Montausier a smrti Vincenta Voiture v 1648. Salón neprerušene trval od roku 1618 do 1648. Salón mal veľký vplyv na francúzsky jazyk a literatúru tej doby, jeho návštevníčky preciózky mali dôležitú úlohu v obnovovaní francúzskeho slovníka. Molière spodobnil a zosmiešnil prostredie salónu v divadelnej hre „Les Précieuses ridicules“ (Smiešne preciózky).

Salón madame de Rambouillet bola priekopnícka inštitúcia, ktorá položila základy Francúzskej akadémie. Práve tu bol prijímaný kardinál de Richelieu a vďaka hosťom, ktorí sa zaoberali čistotou gramatiky francúzskeho jazyka, oficiálne založil za účelom jeho udržiavania akadémiu. Zakladajúci akademici boli vyberaní z radov mužov, ktorých hodnotila a prijímala vo svojom salóne Catherine de Vivonne, markíza de Rambouillet.

Salón madame de Rambouillet si vedel uctiť ženy, na rozdiel od ostatných salónov, ktoré navštevovali masívne len muži. Preto madame de Rambouillet navštevovali aj zástupy mladých žien z najlepších rodín. Prezývaná Arthénice, anagram zložený z mena Malherbe, sa objavila ako Cléomire v diele „Artamène ou le Grand Cyrus“ od Georgesa a Madeleine de Scudéry. Cyrus mal byť Enghien - Condé. Medzi návštevníkmi hôtel de Rambouillet sa najčastejšie vyskytovali: François de Malherbe, Honoré d'Urfé, vojvodkyňa de Longueville, M. de Chaudebonne, Antoine Godeau, Honorat de Bueil de Racan, Marc-Antoine Girard de Saint-Amant, Georges de Scudéry, Jean Desmarets de Saint-Sorlin, Roger de Bussy-Rabutin, Claude Malleville, François Maynard, Jean Ogier de Gombauld, Pierre Corneille, Angélique Paulet, Madame de La Fayette, Madame de Sévigné, Guillaume Colletet, Claude Favre de Vaugelas, Gédéon Tallemant des Réaux, Vincent Voiture a Richelieu. Salón bol zrušený medzi rokmi 1645 a 1650 po vydaji dcéry Julie, z dôvodu viacerých úmrtí v rodine a aktuálneho politického diania - Frondy.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • syn, vidame du Mans, zomrel v 7. roku života na mor
  • syn, markíz de Pisani, bol zabitý pri meste Nordlingen.
  • Marie-Julie, dcéra, vydatá za vojvodu de Montausier
  • Angélique, bola prvou manželkou grófa de Grignan
  • tri ďalšie dcéry vstúpili do kláštorov, jedna z nich sa stala opátkou v Yerres.
  • vnučka, Marie-Julie de Sainte-Maure sa stala vojvodkyňou d'Uzès, jej matkou bola Marie-Julie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]