Ťiang Ce-min

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ce-min Ťiang)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ťiang Ce-min
Jiang Zemin at Hickam Air Base, October 26, 1997, cropped.jpg
Bývalý prezident Čínskej ľudovej republiky
V úrade
27. marca 199315. marca 2003
Predchodca Jang Šang-kchun
Nástupca Chu Ťin-tchao
Osobné informácie
Narodenie 17. august 1926 (87 rokov)
Jang-čou
Politická strana Komunistická strana Číny
Pozri aj Politický portál

Ťiang Ce-min (čín. 江泽民 – Ťiang Ce-min, pchin-jin: Jiāng Zémín; * 17. august 1926) je bývalý prezident Čínskej ľudovej republiky a bývalý generálny sekretár Komunistickej strany Číny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ťiang Ce-min vstúpil do komunistickej strany v roku 1946. Roku 1947 vyštudoval elektrické inžinierstvo v Šanghaji a začal pracovať v automobilovom priemysle. V polovici päťdesiatych rokov absolvoval prax v Stalinových automobilových závodoch v Moskve a po návrate sa stal zástupcom riaditeľa továrne. Obdobie Kultúrnej revolúcie (1966-76) sa mu podarilo prežiť bez ujmy, pretože bol v úzadí a nevyslovoval svoj názor.

Po nástupe Teng Siao-pchinga k moci a po započatí reforiem začína ako ich podporovateľ stúpať po straníckom rebríčku. Roku 1983 sa stal ministrom elektrotechnického priemyslu a roku 1985 bol vymenovaný za starostu Šanghaja. V roku 1987 sa stal členom politbyra Ústredného výboru komunistickej strany. Po udalostiach na Námestí nebeského pokoja v Pekingu roku 1989 nahradil Čao C'-janga na pozícii generálneho sekretára Komunistickej strany Číny.

Vysoká politika[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1990 sa Teng Siao-pching vzdal v jeho prospech postu predsedu Ústrednej vojenskej komisie a Ťiang sa tým stal de facto druhým najmocnejším človekom v krajine. Roku 1993 vystriedal Jang Šang-kchuna na pozícii prezidenta ČĽR a v nej zotrval až do roku 2003.[1] Bol považovaný za pragmatického politika, ktorý sa sústredil najmä na ekonomickú reformu a hospodársky rozvoj. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) roku 2001.[2]

Spoločne s premiérom Ču Žung-ťim bol hlavným predstaviteľom tretej generácie vedenia komunistickej strany, ktorí sa vyznačovali tým, že mali technické vzdelanie a pochádzali zo Šanghaja.[3] V domácej politike preferovali tvrdý prístup voči kritike a opozícii a nariadil prenasledovanie členov sekty Fa-lun-kung. V zahraničnej politike sa snažil o udržiavanie dobrých vzťahov s USA a roku 1997 vykonal pamätnú návštevu Spojených štátov, počas ktorej sa stretol s prezidentom Billom Clintonom. Avšak udalosti ako napätie v taiwanskej úžine z roku 1996 a bombardovanie čínskeho veľvyslanectva v Belehrade lietadlami NATO roku 1999 spôsobili nárast nacionalizmu a volanie po väčšej asertivite.

Politické myslenie[upraviť | upraviť zdroj]

Základným bodom Ťiangovej politiky je doktrína trojitého zastúpenia. Komunistická strana musí zastupovať záujmy rozvinutých výrobných síl, rozvinutej kultúry a najširších ľudových vrstiev. Strana týmto posilnila svoju legitimitu tým, že prijala triedu kapitalistov (rozvinuté výrobné sily), intelektuálov a inžinierov (rozvinutá kultúra) a vyhlásila sociálne zmierenie spoločenských tried (najširšie ľudové vrstvy).[4]

Tieto zmeny boli začlenené do ústavy na 16. národnom kongrese KSČ roku 2002.[5] Orientáciou na elity však strana stratila svoj tradičný egalitárny charakter, čím stratila body najmä u roľníkov, ktorí tvoria väčšinu čínskej populácie. Prílišná podpora rastu vo veľkých mestách na pobreží zároveň prehĺbila sociálne rozdiely v krajine.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.novinky.cz/zahranicni/4178-cina-ma-noveho-prezidenta-a-predsedu-parlamentu.html
  2. http://ekonomika.etrend.sk/svet/cina-aj-taiwan-vstupili-do-wto.html
  3. http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/01/30/myty-o-cinskom-kapitalizme/
  4. KLIMEŠ, O., Krize legitimity Komunistické strany Číny a Chu Ťin-tchaova malá demokracie. Mezinárodní politika 3/2010, str. 26.
  5. http://www.revuepolitika.cz/clanky/1169/je-cina-skutecnym-tygrem

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]