Cecil B. DeMille

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cecil Blount DeMille
Cecil B. DeMille
americký režisér

Narodenie 12. august 1881
Ashfield, Massachusetts, USA
Úmrtie 21. január 1959 (77 rokov)
Hollywood, Kalifornia, USA

Cecil Blount DeMille (* 12. august 1881, Ashfield, Massachusetts, USA21. január 1959, Hollywood, Kalifornia, USA) bol veľmi úspešný americký režisér prvej polovice 20. storočia, známy svojou okázalosťou a filmovým umením.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa rodičom (Henry Churchill DeMille a Matilda Beatrice Samuelová) počas ich dovolenky v Ashfielde v Massachusetts. Vyrastal v Pompton Lakes v New Jersey a od svojich 15 rokov navštevoval vojenskú univerzitu v Chesteri v Pennsylvanii. Mal staršieho brata Williama a mladšiu sestru Agnes, ktorá zomrela ešte ako dieťa, a po nej bola tiež pomenovaná Williamova dcéra Agnes de Mille.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

DeMille režíroval tucty nemých filmov. Hoci väčšinou bol v tlači uvádzaní s veľkým "D", DeMille používal v mene malé "d" (deMille) v súkromnej korešpondencii a veľké "D" (DeMille) pri podpisovaný obchodných a filmových transakcií. Po takmer celé obdobie jeho filmovej kariéry býval na DeMille Drive 2010 v Hollywoode v Kalifornii.

Mal skvelé oko na odhalenie talentu a bol známy tým, že jeho filmy boli odrazovým mostíkom pre mnoho dovtedy neznámych hercov. Ukázal lojalitu k umelcom, ktorých stále znovu a znovu obsadzoval do svojich filmov (napr. Henry Wilcoxen, Julia Faye, Joseph Schildkraut, Ian Keith, Charles Bickford, Theodore Roberts, Akim Tamiroff a William Boyd). V množstve filmov obsadzoval tiež popredných hercov (ako napr. Claudette Colbert, Gloria Swanson, Gary Cooper, Jetta Goudal, Robert Preston, Paulette Goddard a Charlton Heston). Bol známy ako mimoriadne dobrý režisér hercov, pričom mnoho z nich sa na neho spoliehalo, že rozvinie ich vlastné charaktery a podľa toho aj hrali.

DeMille si čoskoro vybudoval reputáciu ako tyran a opovrhoval hercami, ktoré neboli ochotní fyzicky riskovať; tak to bolo napríklad v prípade Victora Matureho vo filme Samson and Delilah, kedy Mature odmietol zápasiť s levom, hoci lev bol krotký a mal vytrhnuté zuby. DeMille však vedel, čo ľudia prichádzajúci do kín chcú, a on im to aj poskytol.

DeMille bol jedným z prvých režisérov v Hollywoode, ktorí sa stali celebritami vlastným pričinením. V rokoch 1936 - 1944 vysielali v rádiu jedny z najpopulárnejších rozhlasových dramatizácií všetkých čias pod názvom "Lux Radio Theater". DeMille sa tiež objavil v roku 1947 v hudobnej komédii Variety Girl a hovoril veľa o svojom budúcom filme, rovnako ako sa to objavilo na plátne v úvode filmu The Ten Commandments. V roku 1952 vznikol ďalší z jeho filmov, The Greatest Show on Earth, za ktorý získal Oscara za najlepšiu kameru a nomináciu na ocenenie najlepší režisér.

Ku koncu jeho života začal DeMille pracoval na životopisnom filme o Robertovi Baden-Powellovi, 1. barónovi Baden-Powellovi, ktorý bol zakladateľom skautingu a požiadal Davida Nivena, aby hral v jeho filme; tento film však nebol nikdy natočený. Požiadal svojho zaťa, Anthonyho Quinna, aby režíroval remake jeho filmu z roku 1938 The Buccaneer; a hoci sa DeMille aktívne podieľal na výrobe filmu, bol veľmi nešťastný z Quinnovej práce a pokúšal sa neúspešne napraviť situáciu. Napriek dobrému obsadeniu pod vedením Charltona Hestona a Yula Brynnera a niekoľkým dojemným bojovým scénam bol film sklamaním.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

DeMille sa oženil s Constance Adamsovou 16. augusta 1902 a mal s ňou jedno dieťa, dcéru Ceciliu. Pár si adoptoval Kathrine Lesterovú na začiatku 20. rokov 20. storočia; jej otec bol zabitý v 2. svetovej vojne a jej matka zomrela na tuberkulózu. Katherine sa vydala za Anthonyho Quinna. Tí si taktiež adoptovali dvoch synov, Johna a Richarda.

Počas filmovania scén pre film The Ten Commandments v Egypte v roku 1956 vtedy už 73-ročný DeMille vyliezol 107 stupienkový rebrík na vrchol masívu Per Rameses a utrpel takmer smrteľný infarkt. Ako zázrakom sa s pomocou svojej dcéry, ale proti príkazom doktorov, vrátil k režírovaniu filmu už týždeň po infarkte.

Cecil B. DeMille zomrel na zlyhanie srdca v januári 1959 a bol pochovaný na hollywoodskom cintoríne Hollywood Forever Cemetery v Kalifornii. V čase jeho smrti vyjednával so spoločnosťou MGM o režírovaní filmu Ben-Hur, a plánoval režírovať film o ceste do vesmíru.

DeMilleove sídlo vo Wayne v New Jersey bolo nedávno zbúrané, hoci vrátnica bola prestavaná na skromný domov, v tom čase obývaný detským hercom Ryanom Wardom z filmu Far From Heaven.

Posmrtné pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalá filmová budova univerzity v Orange v Kalifornii je pomenovaná na jeho počesť. Taktiež Lawrence and Kristina Dodge College of Film and Media Arts teraz sídlia v štúdiách Marion Knotts.

Filmografia (ako režisér)[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia (filmy, kde hral sám seba)[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Orrison, Katherine (1990). Written in Stone: Making Cecil B. DeMille's Epic, The Ten Commandments. New York: Vestal Press. ISBN 1-879511-24-X.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]