Celiakia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Celiakia
Coeliac path.jpg

Klasifikácia
MKCH-10 K90: Črevná malabsorbcia (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systém Tráviaca sústava

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Celiakia (iné názvy: primárny malabsorpčný syndróm, gluténová enteropatia, idiopatická steatorea, netropická sprue, Herterova–Heubnerova choroba, intestinálny infantilizmus) je autoimunitná choroba postihujúca hlavne tenké črevo. Príčinou je abnormálna aktivácia vlastného imunitného systému tela, ktorý spôsobí poškodenie tenkého čreva, keď v ňom zaregistruje prítomnosť lepku. Tak ako v prípade alergie na určité látky telo proti nim vytvára protilátky, pretože ich chybne považuje za škodlivé, tak v prípade prítomnosti lepku v potrave telo produkuje protilátky proti gluténu. Pri celiakii nejde priamo o alergiu na lepok, pretože súčasne imunitný systém vytvára aj protilátky proti endomýziu, súčasti vlastnej črevnej svaloviny, ktorá je týmito protilátkami ničená. Odhady frekvencie výskytu tejto choroby sa rôznia od 1:3 000 až po 1:100. V Európe výskyt, resp. diagnostikovanie rastie od juhu smerom na sever. Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • K90: Črevná malabsorbcia
    • K90.0: Celiakia (Gluténová enteropatia, Idiopatická steatorea, Netropická sprue)

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Pri styku sliznice tenkého čreva s lepkom (gluténom), dochádza v tele k autoimunitnej reakcii, v procese ktorej je poškodzované tenké črevo. Lepok je zmes bielkovín, ktorý je súčasťou obilných zŕn (pšenica, jačmeň, raž, ovos) a pohánky (neobsahuje lepok, ale obsahuje zložky veľmi podobné gliadínu - prolamíny). Pohánka je navyše často kontaminovaná lepkom. Lepok tvorí asi 10% múky. Skladá sa z dvoch častí – z gliadínu a glutenínu, škodlivý z nich je gliadín.

U chorých je prítomná genetická porucha: chýba enzým, ktorý štiepi gliadín (ale je možný aj alergický mechanizmus – vrodená precitlivelosť na gliadín). Nahromadenie gliadínu pôsobí toxicky na bunky sliznice tenkého čreva. Vzniká porucha vstrebávania živín, neschopnosť využiť súčasti potravy pre organizmus, porucha pohyblivosti tenkého čreva a jeho dilatácia (rozšírenie). Súčasne je zvýšená priepustnosť sliznice tenkého čreva – do čreva sa z krvných kapilár vo veľkom množstve vylučuje voda, elektrolyty, bielkoviny a tuky.

Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné príznaky pri tejto chorobe sú: hnačka, chudnutie, celková slabosť, nafukovanie, pocit tlaku v bruchu, zvýšená plynatosť čriev, zvýšené množstvo stolice (400 až 1 000 g), ktorá je riedka, svetlá s vysokým obsahom tukov, kyslého zápachu, pláva na vode. Deti sú podvyživené, s veľkým bruškom, je oneskorený rast, malé priberanie na váhe. Vzniká anémia (málokrvnosť), opuchy, výrazný deficit vitamínov (hlavne skupiny B), železa, kyseliny listovej. Je oneskorený pohlavný vývoj.

V dospelosti vidíme okrem horeuvedených príznakov aj poruchy krvotvorby, krvácavé stavy, osteoporózu, zlomeniny kostí, u žien amenoreu a neplodnosť. Je atrofia svalov, suchá koža, mäkké, lámavé nechty. Časté sú depresívne stavy.

Je porušená bariéra sliznice tenkého čreva, cez sliznicu sa do tela dostávajú škodlivé látky, ktoré sú zdrojom imunitných reakcií, oslabuje sa imunitný systém. U pacientov je zvýšený výskyt nádorov (aj z dôvodov zníženej imunity).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]