Celibát
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Celibát (lat. caelebs = neženatý/nevydatá, slobodný/slobodná) alebo bezženstvo znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. V rímskokatolíckej cirkvi k tomuto zaväzuje najskôr druhý lateránsky koncil (1139) všetkých držiteľov vyšších svätení (diakon, kňaz a biskup). Výnimku tvoria až od druhého vatikánskeho koncilu diakoni, ktorí môžu byť vysvätení ako ženatí muži zrelého veku. V gréckokatolíckej cirkvi aj iných východných cirkvách môžu byť ženatí muži vysvätení aj na kňazov, biskupi musia byť slobodní. Na niektorých územiach však bol celibát kňazov východným katolíckym cirkvám vnútený rímskym apoštolský stolcom.
[upraviť] Dôvody pre celibát
- zdravotné: forma antikoncepcie, spôsob ako sa vyhnúť pohlavne prenosným chorobám
- náboženské: vôľa koncentrovať sa na iné záležitosti (napr. sociálne, religiózne)
- filozoficko-sociálne: napr. odmietanie rozmnožovať sa kvôli premnoženiu človeka na planéte
- celibát údajne robí partnerstvo jednoduchším a menej dramatickým, je možné, že kresťanský ideál celibátu bol čiastočne založený na tomto dôvode[chýba zdroj]
- nezáujem o sex
- ochrana cirkevného majetku
[upraviť] Zdroj
- Georg Denzler - Dejiny celibátu (české vydanie), Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno, 2000