Charles Fabry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Charles Fabry

Charles Fabry (* 11. jún 1867, Marseille – † 11. december 1945, Paríž) bol francúzsky fyzik, spolutvorca Fabry-Pérotovho interferometra.

V roku 1885 začal štúdium na Polytechnickej škole v Marseille. Od roku 1889 vyučoval fyziku na gymnáziu; súčasne pracoval na dizertačnej práci týkajúcej sa teórie interferenčných prúžkov. Prácu obhájil v roku 1892 a o dva roky neskôr získal miesto na fakulte prírodných vied univerzity v Marseille, kde sa zoznámil so svojím budúcim spolupracovníkom Alfredom Pérotom. Spolu s ním začal študovať a vyvíjať interferenčné metódy, z nich sa postupne do roku 1898 vyvinul Fabry-Pérotov interferometer.

V roku 1913 spoločne s Henri Buissonom preukázal, že ozón v horných vrstvách atmosféry je rozhodujúci pre absorpciu UV žiarenia. V nadväznosti na tento objav zorganizoval Fabry v roku 1929 prvý medzinárodný kongres o atmosférickom ozóne.

Z Marseille sa Fabry presťahoval do Paríža. V roku 1919 sa tu stal generálnym riaditeľom Inštitútu optiky (Institut d'optique) a v roku 1921 bol menovaný za profesora na katedre fyziky v Sorbonne. O päť rokov neskôr, po smrti Alfreda Pérota, nastúpil na jeho miesto profesora na Polytechnickej škole (École polytechnique). V roku 1927 bol zvolený za člena Francúzskej akadémie vied.

V jednom období pôsobil ako prezident Francúzskej fotografickej spoločnosti Société française de photographie.

V priebehu 2. svetovej vojny sa Fabry uchýlil z okupovaného Paríža do Saint-Cyr-sur-Mer blízko Marseille, kde sa venoval práci v optike. Po oslobodení sa vrátil do hlavného mesta, kde však onedlho, koncom roka 1945, zomrel.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charles Fabry na českej Wikipédii.