Cheb
| Cheb | |||
| mesto | |||
|
Cheb, Hlavné námestie
|
|||
|
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Karlovarský (CZ041) | ||
| Okres (NUTS 4) | Cheb (CZ0411) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Cheb | ||
| Poverená obec | Cheb | ||
| Historická krajina | Čechy | ||
| Nadmorská výška | 459 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 96,37 km² (9 637 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 34 530 (31. december 2010) | ||
| Starosta | MUDr. Jan Svoboda (ODS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 350 02 | ||
| Miestne časti | 19 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 40 | ||
| Katastrálne územie | 19 | ||
| NUTS 5 (obec) | CZ0411 554481 | ||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mestocheb.cz | |||
Cheb (nem. Eger) je okresné mesto na západe Čiech v Karlovarskom kraji a centrum niekdajšieho Chebska. Prvá historicky zachovaná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Mesto Cheb leží na rieke Ohři (nem. Eger). Hlavný priemysel je strojárenský, textilný, kovárenský, stavebný, drevospracujúci a potravinársky. V roku 2008 tu žilo 35022 obyvateľov.
Obsah |
[upraviť] Poloha
Cheb leží na západe Českej republiky, v blízkosti hraníc s Nemeckom. Susedné mestá sú; na severozápade Aš, na severovýchode Sokolov a Karlove Vary a na juhovýchode Tachov. Mestom prechádza poludník s hodnotou 12° 22´ v.d. a rovnobežka 50° 04´ s.š. . Piemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 472 metrov. V okolí Chebu sa nachádzajú priehradné nádrže Skalka a Jesenice.
[upraviť] História
Chebské hradisko bolo osídlené už v 9. storočí Slovanmi. Prvá dochovaná písomná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Roku 1146 pripadlo Chebsko cisárovi Fridrichovi I. Barbarossovi ktorý tu okolo roku 1180 dal postaviť z časti zachovaný stredoveký hrad (falc) a mesto bolo založené v roku 1204. Cheb patril striedavo k Čechám a Nemecku, od roku 1322 je súčasťou českého štátu. 25. februára 1634 bol v Chebe, v dome na námestí (za Špalíčkom, dnes Mestské múzeum) zavraždený Albrecht z Valdštejna a na hrade jeho dôstojníci.
Hoci bolo Chebsko od roku 1322 súčasťou Čiech, neuspokojila sa väčšina miestneho obyvateľstva po skončení prvej svetovej vojny s novo vzniknutým Česko-Slovenskom a žiadala odtrthnutie. Príchod talianskych legionárov v roku 1919 však ich plány zhatil. V období 1. republiky sa v Chebe značne zvýšil počet českého obyvateľstva príchodom zdo pohraničia za prácou. Protičeskoslovenské nálady nemeckého obyvateľstva sa však od roku 1933 neustále zvyšovali a vyvrcholili v roku 1938. Triumfálny príjazd Adolfa Hitlera 3. októbra 1938 na zaplnené chebské námestie korunoval podpísanie Mníchovskej dohody, odchod tisícov Čechoslovákov, ale i nemeckých antifašistov z mesta a pripojenie Sudet k Tretej ríši.
Po roku 1945 bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená do Nemecka, čo spôsobilo značný pokles počtu obyvateľov (predvojnový stav bol dosiahnutý až v 90. rokoch 20. storočia).
[upraviť] Osobnosti města
- Jindřich Břetislav (? – † 1197), český knieža a biskup pražský z dynastia Přemyslovcov
- Albrecht z Valdštejna (1583 – † 1634), český vojvodca a politik
- Johann Balthasar Neumann (1687 – † 1753), nemecký barokový architekt českého pôvodu
- Daniela Kolářová (* 1946), herečka
- Jaromír Bosák (* 1965), športový komentátor a novinár
- Ilona Csáková (* 1970), speváčka
- Pavel Nedvěd (* 1972), bývalý český futbalový reprezentant
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Cheb na českej Wikipédii.
| Mestá a obce okresu Cheb |
|---|
|
Aš • Dolní Žandov • Drmoul • Františkovy Lázně • Hazlov • Hranice • Cheb • Krásná • Křižovatka • Lázně Kynžvart • Libá • Lipová • Luby • Mariánské Lázně • Milhostov • Milíkov • Mnichov • Nebanice • Nový Kostel • Odrava • Okrouhlá • Ovesné Kladruby • Plesná • Podhradí • Pomezí nad Ohří • Poustka • Prameny • Skalná • Stará Voda • Teplá • Trstěnice • Třebeň • Tři Sekery • Tuřany • Valy • Velká Hleďsebe • Velký Luh • Vlkovice • Vojtanov • Zádub-Závišín |