Chersonézos (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sevastopol 04-14 img33 Chersonesus.jpg

Chersonézos (po grécky Χερσόνησος, Chersónisos) bolo významné starogrécke mesto, od čias rímskeho cisára Augusta podliehalo rímskemu vplyvu, neskôr bolo toto územie premenené na provinciu. V 3. stor. sa z tohto mesta preplavovali Góti do Malej Ázie, ktorú plienili. Potom sa mesto spoločne s bosporskými územiami vrátilo pod rímsku vládu. Po r. 395 územie pripadlo Arcádiovej ríší (Východorímska, Byzantská ríša).

V neskoršom období tu bola postavená pevnosť, na ochranu pred vpádmi. Pod avarskými nájazdmi sa v 6. stor. byzantská (grécka) vláda obmedzila iba na kontrolu mesta a jeho bezprostredného okolia. V nasledujúcich storočiach sa územie Byzancie opäť rozšírilo. Po kolapse ríše počas dobytia Konstantinopola križiakmi a pod chazarským nátlakom sa byzantská vláda na Kryme rozpadla a padla aj samotná ríša. Po obnovení východorímskej (byzantskej) ríše v r. 1261 Krym definitívne pripadol divým hordám ázijských kmeňov, spolu s mestom Chersonésos s okolím Genove (Janov). Počas križiackych výprav Chersonésos dokonca od Byzantskej ríše dobyli a na určitú dobu získali spomínaní Taliani, pripadol pod panstvo Janova. Po Talianoch celý Krym natrvalo dobyli krvilační Turci. Počas ich divej krutovlády plnej genocíd na grécky národ začali Gréci na Kryme, ako aj v Malej Ázii upadať.

Dnes je to významná archeologická lokalita na Ukrajine. Sú tu trosky skoro tritisíc rokov vyspelej gréckej civilizácie. Donedávna tu žili Gréci hovoriaci maloázijskym pontským dialektom.