Chlorid bárnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid bárnatý
Chlorid bárnatý
Chlorid bárnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BaCl2
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 208,2 u (bezvodný)
226,2 u (monohydrát)
244,3 u (dihydrát)
Molárna hmotnosť 208,23 g/mol (bezvodný)
226,23 g/mol (monohydrát)
244,27 g/mol (dihydrát)
Teplota topenia 963 °C
Teplota varu 1 560 °C
Hustota 3,917 g/cm³ (α)
3,856 g/cm³ (β)
3,106 g/cm³ (dihydrát)
1,279 3 g/cm³ (30% roztok dihydrátu)
Rozpustnosť vo vode:
31,6 g/100 ml (0 °C)
33,7 g/100 ml (10 °C)
36,2 g/100 ml (20 °C)
37,4 g/100 ml (25 °C)
38,7 g/100 ml (30 °C)
41,2 g/100 ml (40 °C)
43,7 g/100 ml (50 °C)
46,4 g/100 ml (60 °C)
52,2 g/100 ml (80 °C)
58,2 g/100 ml (100 °C)
dihydrát
30,62 g/100 ml (0 °C)
44,68 g/100 ml (20 °C)
59,01 g/100 ml (60 °C)
67,44 g/100 ml (80 °C)
76,81 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 110,3 J/g
Entropia varu 1 159 J/g
Entropia rozpúšťania -49,0 J/g (18 °C)
Štandardná zlučovacia entalpia −860,6 kJ/mol
Štandardná entropia 126 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −808,9 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,361 6 J K−1 g−1 (bezvodný)
0,468 6 J K−1 g−1 (dihydrát)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie
Nebezpečenstvo
Vety H H301, H332
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P301+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Jed Škodlivá látka
Jed
(T)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R20, R25
Vety S S1/2, S45
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10361-37-2 (bezvodný)
10326-27-9 (dihydrát)
Číslo UN 1564
EINECS číslo 233-788-1
Číslo RTECS CQ8750000 (bezvodný)
CQ8751000 (dihydrát)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid bárnatý (BaCl2) je iónová anorganická zlúčenina chlóru a bária. Je to jedna z najdôležitejších rozpustných solí bária. Podobne ako iné takéto soli je toxický. Sfarbuje plameň do žltozelena. Vykazuje hygroskopické vlastnosti.

Štruktúra a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid bárnatý tvorí kryštály fluoritového charakteru, tak charakteru chloridu olovnatého. V oboch prípadoch ide o prejav preferencie veľkého iónu Ba2+ pre koordinačné čísla väčšie ako šesť.[1] Vo vodnom roztoku sa chlorid bárnatý chová ako obyčajná soľ, ide o elektrolyt 1:2, roztok má neutrálne pH.

Chlorid bárnatý reaguje so síranovým iónom za vzniku bielej zrazeniny síranu bárnatého.

Ba2+(aq) + SO42-(aq) → BaSO4(s)

Podobne reaguje aj šťavelan (oxalát):

Ba2+(aq) + C2O42-(aq) → BaC2O4(s)

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid bárnatý je možno pripraviť z hydroxidu alebo uhličitanu bárnatého; uhličitan sa vyskytuje v prírode ako minerál witherit. Tieto zásadité soli reagujú s kyselinou chlorovodíkovou za vzniku hydratovaného chloridu bárnatého.

Priemyselne sa vyrába dvojstupňovým procesom z barytu (síranu bárnatého):[2]

BaSO4 + 4 C → BaS + 4 CO

Prvý krok musí prebiehať za vysokej teploty.

BaS + CaCl2 → BaCl2 + CaS

V druhom kroku je potrebné roztaviť reaktanty. Chlorid bárnatý sa z výslednej zmesi vyplaví vodou.

Z vodných roztokov kryštalizuje chlorid bárnatý do podoby bielych kryštálov dihydrátu: BaCl2•2 H2O.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako lacná, rozpustná soľ bária má chlorid bárnatý široké spektrum laboratórnych aplikácií. Bežne sa používa na testovanie na prítomnosť síranového iónu (princíp pozri vyššie). V priemysle sa využíva hlavne na čistenie soľanky a pri výrobe solí pre tepelné spracovanie, cementovanie ocelí, pri výrobe pigmentov a pre výrobu ďalších solí bária. Chlorid bárnatý je možné použiť i v zábavnej pyrotechnike pre tvorbu jasnej zelenej farby. Použiteľnosť je však limitovaná toxicitou chloridu bárnatého.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid bárnatý, rovnako ako ďalšie vo vode rozpustné soli bária, je veľmi toxický. Potenciálnymi protijedmisíran sodný a horečnatý, pretože môžu previesť chlorid na nerozpustný (a teda netoxický) síran bárnatý.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wells, A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry, Oxford: Clarendon Press. ISBN 0-19-855370-6
  2. H. Nechamkin, The Chemistry of the Element, McGraw-Hill, New York, 1968

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • Greenwood, Norman Neil; Earnshaw, Alan (1997). Chemistry of the Elements, 2nd ed., Oxford : Butterworth-Heinemann. ISBN 0-7506-3365-4.
  • Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990.
  • The Merck Index, 7th edition, Merck & Co., Rahway, New Jersey, 1960.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid barnatý na českej Wikipédii.