Chlorid bizmutitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid bizmutitý
Chlorid bizmutitý
Chlorid bizmutitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BiCl3
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 315,3 u
Molárna hmotnosť 315,339 g/mol
Teplota topenia 233 °C
Teplota varu 447 °C
Kritický bod 905 °C, 11 970 kPa, 1,21 g/cm³
Hustota 4,75 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
hydrolyzuje na oxichlorid bizmutitý
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
roztoky kyselín
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 74,8 J/g
Entropia varu 233,4 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −379,4 kJ/mol
Štandardná entropia 172 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −313,1 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,346 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H315, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36/38
Vety S žiadne vety S
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7787-60-2
EINECS číslo 232-123-2
Číslo RTECS EB2690000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid bizmutitý (BiCl3) je snehobiela kryštalická látka, ktorá sa na vlhkom vzduchu rozteká. Vodou dochádza totiž k jeho štiepeniu za vzniku oxichloridu bizmutitého BiOCl.

Bi3+ + Cl- + H2O → BiOCl (s) + 2 H+

S chloridmi alkalických kovov alebo chloridom amónnym NH4Cl tvorí komplexné zlúčeniny chlorobizmutitany, ktoré existujú prevažne v dvoch typoch -tetrachlorobizmutitany [BiCl4]- a pentachlorobizmutitany [BiCl5]2-.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid bizmutitý sa vyrába priamou syntézou z prvkov, keď sa nechá cez rozžeravený bizmut prechádzať suchý chlór:

2 Bi + 3 Cl2 → 2 BiCl3

Alternatívnou metódou je rozpúšťanie oxidu bizmutitého v kyseline chlorovodíkovej alebo bizmutu v lúčavke kráľovskej (zmes HCl a HNO3 v pomere 3:1). Prebytočná kvapalina sa oddestiluje bez prístupu vzduchu:

Bi2O3 + 6 HCl → 2 BiCl3 + 3 H2O
Bi + 3 HCl + HNO3 → BiCl3 + 2 H2O + NO

Zlúčeninu možno tiež získať rozpustením bizmutu v koncentrovanej kyseline dusičnej HNO3 a následným pridaním pevného chloridu sodného NaCl do roztoku:

Bi + 6 HNO3 → Bi(NO3)3 + 3 H2O + 3 NO2
Bi (NO3)3 + 3 NaCl → BiCl3 + 3 NaNO3

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa k príprave niekoľkých ďalších soli bizmutu a používa sa ako zložka v farbivách a kozmetike.

V organickej syntéze sa používa ako katalyzátor (Michaelova reakcia a pod.). Prídavkom iného kovového jodidu sa zvyšuje jeho katalytická aktivita.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Smrteľná dávka (LD50) chloridu bizmutitého je 3 334 mg/kg.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid bismutitý na českej Wikipédii.