Chlorid kademnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid kademnatý
Chlorid kademnatý
Chlorid kademnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CdCl2
CdCl2 • 5½ H2O
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 183,3 u (bezvodný)
288,6 u (hemipentahydrát)
Molárna hmotnosť 183,32 g/mol (bezvodný)
228,35 g/mol (hemipentahydrát)
Teplota topenia 568 °C
Teplota varu 964 °C
Hustota 4,048 g/cm³
3,327 g/cm³ (hemipentahydrát)
Rozpustnosť vo vode:
Bezvodný
89,8 g/100 ml (0 °C)
101,2 g/100 ml (10 °C)
114,1 g/100 ml (20 °C)
120,7 g/100 ml (25 °C)
128,3 g/100 ml (30 °C)
134,7 g/100 ml (40 °C)
136,4 g/100 ml (60 °C)
140,4 g/100 ml (80 °C)
146,9 g/100 ml (100 °C)
264,0 g/100 ml (200 °C)
Hemipentahydrát
168,40 g/100 ml (0 °C)
170,20 g/100 ml (20 °C)
178,60 g/100 ml (60 °C)
188,68 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
1,70 g/100 ml (15 °C)
Etanol
1,52 g/100 ml (15 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 173,2 J/g
Entropia varu 659,5 J/g
Entropia rozpúšťania -102 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −390,8 kJ/mol (bezvodný)
−1 130 kJ/mol (18 °C, hemipentahydrát)
Štandardná entropia 115,27 J K−1 mol−1 (bezvodný)
232,8 J K−1 mol−1 (hemipentahydrát)
Štandardná Gibbsová energia −343,2 kJ/mol (bezvodný)
−944 kJ/mol (hemipentahydrát)
Merná tepelná kapacita 0,418 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H301, H330, H340, H350, H360FD, H372, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P201, P260, P273, P284, P301+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
jedovatá

(T+)
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R26, R45, R46, R48/23/25, R50/53
Vety S S45, S53, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10108-64-2
Číslo UN 2570
EINECS číslo 233-296-7
Číslo RTECS EV0175000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid kademnatý (CdCl2) je anorganická zlúčenina chlóru a kadmia. Za bežných podmienok ide o bielu hygroskopickú kryštalickú látku, veľmi dobre rozpustnú vo vode a mierne rozpustnú v etanole. Hoci sa považuje za iónovú zlúčeninu, jeho väzby majú výrazne kovalentný charakter. Kryštálová štruktúra chloridu kademnatého, zložená z dvojrozmerných vrstiev iónov, je referenčná pre popis iných kryštálových štruktúr. Chlorid kademnatý sa vyskytuje aj vo forme dihydrátu (CdCl2 • 2 H2O) a hemipentahydrátu (CdCl2 • 5½ H2O).[1]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kademnatý tvorí kryštály s romboedrálnou symetriou. Veľmi podobnú kryštálovú štruktúru má i jodid kademnatý. Jednotlivé vrstvy v týchto dvoch štruktúrach sú identické, ale v chloride kademnatom sú chloridové ióny rozmiestnené v tesne usporiadanej kubickej mriežke (CCP), zatiaľ čo jodid kademnatý je usporiadaný v tesnej šestorečnej mriežke (HCP).[2][3]

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kademnatý sa dobre rozpúšťa vo vode a ďalších polárnych rozpúšťadlách. Vo vode je vysoká rozpustnosť daná čiastočne tvorbou komplexných iónov, napríklad [CdCl4]2-. Vďaka tomuto správaniu je chlorid kademnatý slabou Lewisovu kyselinou.[2]

CdCl2 + 2 Cl- → [CdCl4]2-

Pomocou veľkých katiónov možno izolovať trojuholníkový bipyramidálny ión [CdCl5]3-.[4]

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bezvodý chlorid kademnatý sa môže pripraviť pôsobením bezvodého chlóru alebo chlorovodíka na zahriate kovové kadmium:

Cd + 2 HCl → CdCl2 + H2

Pomocou kyseliny chlorovodíkovej možno získať hydratovaný chlorid kademnatý, a to z kadmia alebo oxidu či uhličitanu kademnatého.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kademnatý možno využiť na prípravu sulfidu kademnatého, používaného ako kadmiová žlť, čo je ostro žltý stabilný anorganický pigment:

CdCl2 + H2S → CdS + 2 HCl

V laboratóriu sa bezvodý chlorid kademnatý používa na prípravu organokademnatých zlúčenín typu R2Cd, kde R je aryl alebo primárny alkyl. Predtým sa takto syntetizovali ketóny z acylchloridov:[5]

CdCl2 + 2 RMgX → R2Cd + MgCl2 + MgX2
R2Cd + R'COCl → R'COR + CdCl2

Takáto regenerácia bola väčšinou vytlačená organickými zlúčeninami medi, ktoré sú oveľa menej toxické.

Chlorid kademnatý sa používa aj pri fotokopírovaní, farbení a galvanickom pokovovaní.

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kademnatý je veľmi toxický, karcinogénny, mutagénny a teratogénny. IARC ho radí do skupiny 1, teda „preukázaný karcinogén pre človeka“.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lide, David R. (1998), (87 ed.), Boca Raton, FL: CRC Press, pp. 4-67; 1363, ISBN 0-8493-0594-2
  2. a b Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
  3. AF Wells, „Structural Inorganic Chemistry“, 5th ed., Oxford University Press, Oxford, UK, 1984.
  4. D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
  5. J. March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p 723, Wiley, New York, 1992.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid kademnatý na českej Wikipédii.