Chlorid zinočnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid zinočnatý
Chlorid zinočnatý
Chlorid zinočnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec ZnCl2
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 136,3 u
Molárna hmotnosť 136,32 g/mol
Teplota topenia 293 °C
Teplota varu 732 °C
Hustota 2,907 g/cm³ (20 °C)
2,905 g/cm³ (25 °C)
Rozpustnosť vo vode:
342,0 g/100 ml (0 °C)
396,0 g/100 ml (20 °C)
408,0 g/100 ml (25 °C)
437,2 g/100 ml (30 °C)
453,0 g/100 ml (40 °C)
468,0 g/100 ml (50 °C)
488,8 g/100 ml (60 °C)
542,0 g/100 ml (80 °C)
613,5 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
100 g/100 ml (12,5 °C)
acetón
43,5 g/100 ml (18 °C)
roztok amoniaku
v nepolárnych rozpúšťadlách:
pyridín
2,6 g/100 ml (20 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 75,2 J/g
Entropia varu 875 J/g
Entropia rozpúšťania -514 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −415,1 kJ/mol
Štandardná entropia 111,5 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −369,5 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,523 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H302, H314, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273, P280, P301+330+331, P305+351+338, P309+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R22, R34, R50/53
Vety S S1/2, S26, S36/37/39, S45, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7646-85-7
Číslo UN 2331
EINECS číslo 231-592-0
Číslo RTECS ZH1400000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid zinočnatý (ZnCl2) je anorganická zlúčenina chlóru a zinku. Existuje v deviatich známych kryštálových formách. Ide o bezfarebnú alebo bielu látku dobre rozpustnú vo vode. Chlorid zinočnatý je hygroskopický a navlhavý, preto musí byť chránený pred vlhkosťou, vrátane vodných pár vo vzduchu. Používa sa v širokej škále aplikácií pri spracovaní textilu, ako tavidlo a v chemickej syntéze.

Nie je známy žiadny minerál s týmto chemickým zložením, existuje však veľmi vzácny minerál simonkolleit so vzorcom Zn5(OH)8Cl2•H2O.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid zinočnatý dráždi kožu a dýchaciu sústavu.[1] Bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vzťahujú k bezvodému chloridu zinočnatého, platia aj pre iné bezvodé halogenidy kovov, t. j. ich hydrolýza môže byť exotermická a treba sa vystríhať kontaktu s týmito látkami. Koncentrované roztoky sú kyslé a žieravé, ako Lewisova kyselina poškodzujú celulózu a hodváb.

Podobné zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.jtbaker.com/msds/englishhtml/z2280.htm

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
  • David R. Lide, Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990. ISBN 0-8493-0471-7
  • The Merck Index, 7th edition, Merck & Co, Rahway, New Jersey, USA, 1960.
  • D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
  • Jerry March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p. 723, Wiley, New York, 1992. ISBN 0-471-60180-2
  • G. J. McGarvey, in Handbook of Reagents for Organic Synthesis, Volume 1: Reagents, Auxiliaries and Catalysts for C-C Bond Formation, (R. M. Coates, S. E. Denmark, eds.), pp. 220–3, Wiley, New York, 1999.
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid zinečnatý na českej Wikipédii.