Choď a pozeraj sa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Choď a pozeraj sa
Originálny názov Иди и смотри
Žáner psychologická vojnová dráma[1]
Dĺžka 137[1] minút
Štát ZSSR
Pôvodný jazyk ruský
Rok 1985
Zárobok 28,9 miliónov (v ZSSR)[2]
Filmový štáb
Réžia Elem Klimov
Produkcia Mosfilm
Belarusfilm
Scenár Ales Adamovič
Elem Klimov
Hudba Oleg Jančenko
Kamera Alex Rodionov
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Choď a pozeraj sa (rus. Иди и смотри – Idi i smotri) je 1985 sovietsky vojnový film/psychologický horor[3], prípadne psychologická dráma[1], ktorý režíroval Elemom Klimovom. V hlavných úlohách hrá Alexej Kravčenko a Oľga Mironovová. Film je zasadený do dedinského prostredia v okupovanom Bielorusku v roku 1943.

Scenár je dielom Alesa Adamoviča v spolupráci s Elemom Klimovom, predlohou je Adamovičova novela Chatyňský príbeh z roku 1974.[4] Slová Choď a pozeraj sa (po rusky "Иди и смотри") sú zo Jánovej apokalypsy, kapitola 6, ...a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď! a videl som..." (v ruštine: "...и я услышал одно из четырех животных, говорящее как бы громовым голосом: иди и смотри.")

Nebol hodnotený MPAA. Kvôli násiliu, krvi a zobrazeniu sexu, bol klasifikovaný ako K-16 vo Fínsku (a podobne na Islande, Argentíne a Nemecku) vo Veľkej Británii a Švédsku od pätnástich rokov.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Film začína scénou dvoch chlapcov, ktorí prekopávajú v piesok, hľadajúc pušku – vstupenku do partizánskeho oddielu. Jeden z chlapcov, Fljora, nájde pušku SVT-40. Na ďalší deň sovietski partizáni prídu k Fljorovi domov, aby ho zobrali so sebou. Partizánska skupina sa pripravuje na konflikt s Nemcami, ale na poslednú chvíľu veliteľ rozhodne aby Fljora zostal v tyle v partizánskom tábore, čím ho sklamal. Stretáva Glašu, dievča ktoré tiež zostalo v tyle. Náhle nemecké lietadlá objavia tábor a následne začne delostrelecká paľba.

Fljora prechodne stráca sluch a vracia sa do jeho dediny. Je si istý, že jeho rodina sa skryla na ostrovčeku v močiaroch. Ako však vychádza s Glašou z dediny, za posledným domom vidno telá postrieľaných dedinčanov. V močiari stretáva mnoho dedinčanov, ktorí utiekli pred nacistami. Nakoniec sa uisťuje v domnienke, že jeho rodina neprežila. On a traja ďalší partizáni opúšťajú utečencov na ostrove aby našli jedlo pre hladujúcich dedinčanov. Ale našli jednotky Waffen SS nasadené v protipartizánskych bojoch a tzv. Einsatzgruppen. Posuny frontu boli však rýchlejšie než očakávali a navyše nenašli očakávané zásoby jedla. Cestou padnú v mínovom poli 2 jeho spoločníci. Partizáni sa nakoniec rozhodnú ukradnúť kravu od miestneho dedinčana. Cestou sa však dostanú do guľometnej paľby, v ktorej zahynie aj Fljorov posledný spoločník a onedlho i krava. Chlapec sa najprv kravu pokúsi rozrezať nožom aby doniesol k hladným dedinčanom aspoň stehno, ale nakoniec rezignuje a zaspí pri tele kravy.

Ráno sa Fljora zobudí v poli, blízko dediny, stretne roľníka, ktorému chce zobrať voz, no onedlho sa na blízkej ceste v hmle objavia Nemci. Obec je prepadnutá nacistickou Einsatzgruppe. Nemci naženú všetkých ľudí do dreveného kostola a vyhlásia, že ľudia môžu opustiť kostol, ak vnútri nechajú deti. Florovi sa podarí vyliezť a tým sa zachráni. Následne vojaci do kostola nahádžu granáty, zápalné fľaše a začnú do neho strieľať. Fljora sleduje horiace peklo ako sa opití nacisti tešia zo svojho „úspechu“.

Neskôr je nemecká Einsatzgruppe zničená. Fljora opraví svoju pušku (mala odlomenú časť pažby) a stretáva partizánov, ktorí zajali niekoľkých z nacistov zodpovedných za vyvraždenie ľudí v kostole. Po zastrelení Nemcov Flora nájde portrét Hitlera v kaluži vody. Flora začne strieľať do portrétu. Každá strela, (nasledujú v intervale 15 sekúnd) je preložená montážou nahratou odzadu: koncentračný tábor, Hitler gratujulúci mladému príslušníkovi Hitlerjugend, míting nacistov z 30. rokov, fotografie Hitlera z prvej svetovej vojny, fotografia Hitlera v škole a nakoniec Hitler ako bábätko v náručí jeho matky.

V poslednej scéne vo filme Flora doháňa partizánov na pochode za sprievodu Mozartovej skladby Lacrimosa.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na obale britského vydania DVD z roku 2006 je napísané, že zbrane použité vo filme boli často nabité, kvôli realizmu. Herec Alexej Kravčenko povedal v jednom z interview, že niektoré guľky počas nakrúcania preleteli 10 centimetrov od jeho hlavy.
  • Veľká časť uniforiem použitých pri nakrúcaní boli skutočné armádne uniformy.
  • Film sa nakrúcal v chronologickom slede.
  • Režisér plánoval pri nakrúcaní desivých scén dať herca Alexeja Kravčenka zhyplnotizovať za pomoci psychoterapeuta. Nechcel totiž narušiť mentalitu mladého človeka. Herec bol však voči hypnóze odolný a celý čas ju len predstieral.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Hudbu skomponoval Oleg Jančenko. V niektorých zlomových pasážach sú použité skladby z klasickej hudby (ako Straussova Na krásnom modrom Dunaji). Ku koncu filmu napr. Wagnerova konkrétne z druhej časti opery Nibelungov prsteň. V záverečnej scéne zaznie Lacrimosa z Mozartovho Rekviem D-mol.

Ocenenia[5][upraviť | upraviť zdroj]

  • 1985 cena FIPRESCI (Fédération Internationale de la Presse Cinématographique – medzinárodná federácia filmových kritikov) na Moskovskom medzinárodnom filmovom festivale
  • 1985 Zlatá cena na Moskovskom medzinárodnom filmovom festivale

Ohlas[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa All Movie Guide je Choď a pozeraj sa čestný a neochvejný portrét jednej z temných častí v histórii druhej svetovej vojny.[6] Klimov nenatočil žiaden film po Choď a pozeraj sa. V roku 2001 povedal: Po “Choď a pozeraj sa“ som stratil záujem na tvorbe filmov… všetko čo bolo možné som už urobil…do (“Choď a pozeraj sa“) som zahrnul všetko čo som vedel a ukázal som celú pravdu [7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Choď a pozeraj sa. In: Encyklopédia filmu. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. s. 362.
  2. nemecká imdb (po nemecky)
  3. recenzia na channel4 (po anglicky)
  4. Choď a pozeraj sa na fdb.cz
  5. Choď a pozeraj sa na imdb (po anglicky)
  6. Choď a pozeraj sa na All Movie Guide (po anglicky)
  7. "Filmmakers Who Prized Social, Not Socialist, Reality" New York Times January 28, 2001 (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Come and See na anglickej Wikipédii.