Chorasán (historické územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Chorasán (iné názvy: Chorásán, Churásán, Chorasan, Veľký Chorasán/Chorásán/Churásán/Chorasan, Zem/Krajina vychádzajúceho slnka, Zem/Krajina slnka, Zem/Krajina východu; perz. خراسان - Chorásán/podľa dávnej výslovnosti:Churásán) je historické územie v strednej Ázii s rozlohou 268 000 km², ktoré dnes leží na území Iránu, Afganistanu, Tadžikistanu, Uzbekistanu a Turkménska. Územie Chorasánu je hornaté s rovnobežnými pásmi Hindúkuša, na juhu sú púšte Kavír a Lút. Prevláda tu chov koní, ovcí, tiav, vyrábajú sa tu koberce a hodváb a pestuje sa tu šafran. Hlavným mestom je Mašhad, pútnické mesto šiítov. V Chorasáne leží mesto Balch, rodisko Rúmího. Z Chorasánu pochádzajú aj mnohé ďalšie významné osobnosti, napr. Al-Gazzálí a Avicenna.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.