Chorváti na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osídlenie Slovenska chorvátskou národnosťou podľa sčítania v roku 2001.
Osídlenie Slovenska Chorvátmi podľa sčítania v roku 1880.

V roku 2011 sa k chorvátskej národnosti prihlásilo na Slovensku 1022 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátske osídlenie Slovenska v 16 a 17.storočí.

Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16.storočia po bitke pri Moháči, kedy kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Na Slovensku založili mnoho obcí a kolonizovali obce v okolí Bratislavy, Trnavy a Záhoria. Chorváti na Slovensku sú historicky, kultúrne a jazykovo zaraďovaní do skupiny tzv. burgerlandských alebo gradišćanských Chorvátov, ktorí dnes žijú v Rakúsku, v Maďarsku, v Česku a na Slovensku. Svojím príchodom a osídlením tohto územia v 16. storočí zabránili Osmanskej ríši v dobití Viedne a Bratislavy a posilnili katolícky charakter osídleného územia až dodnes. Chorvátski predstavitelia uhorskej šľachty boli významnými osobnosťami Bratislavy a okolia ako napr. gróf Grasalković. Chorváti majú zásluhy aj v oblasti vzdelávania - pomohli k vzniku a založeniu Trnavskej univerzity.

V roku 1990 bol založený Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, ktorý zastrešuje jednotlivé miestne chorvátske kultúrne spolky a chorvátsku menšinu na Slovensku.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V mnohých obciach, ktoré v minulosti kolonizovali (Šenkvice, Blatné, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a ďalšie) už v súčasnosti Chorváti nežijú. Ich niekdajšia prítomnosť sa zachovala v názvoch obcí, kde zaujali dominantnú pozíciu (napr. Dedina Chorvátov - dnešná časť Stupavy Mást, Chorvátska Ves - Devínska Nová Ves alebo Chorvátsky Lamač - dnes Lamač). Od 16. storočia sa objavujú priezviská Horvát, Chorvát, Bosnák, Bošniak. Dnes príslušníci chorvátskej menšiny žijú v štyroch obciach, z ktorých sú tri mestskými časťami Bratislavy: Čunovo, Devínska Nová Ves a Jarovce, a v obci Chorvátsky Grob.

Údaje zo sčítaní z obcí s významnou chorvátskou populáciou
Obec Spolu (2011)[1] Chorváti  % Spolu (2001)[1] Chorváti  % Spolu (1930) [2] Chorváti  % Spolu (1910) [2] Chorváti  % Spolu (1900)[1] Chorváti  % Spolu (1890)[1] Chorváti  % Spolu (1880)[1] Chorváti  %
Čunovo 1 010 124 12,28% 911 148 16,24% 687 400 58,22% 688 460 66,86% 608 398 65,46% 596 424 71,14 % 665 398 59,85 %
Jarovce (Hrvatski Jandrof) 1 438 220 15,30% 1 199 244 20,35% 845 503 59,52% 647 520 80,37% 633 502 79,30% 623 539 86,52 % 653 550 84,23 %
Devínska Nová Ves (Devinsko Novo Selo) 15 612 67 0,43% 15 502 46 0,29% 3 557 108 3,03% 2 817 1 164 41,32% 2 563 1 567 61,14% 2 118 1 272 60,06 % 1 711 1 171 68,44 %
Chorvátsky Grob (Hrvatski Grob) 3 789 31 0,82% 1 587 10 0,63% 1 269 10 0,78% 1 137 330 29,02% 1 100 529 48,09% 973 1 0,10 % 861 545 63,30 %
Dúbravka 32 607 18 0,06 % 35 199 16 0,05 % 1 074 9 0,84 % 876 3 0,34% 841 0 0,00 % 752 0 0,00 % 645 173 26,82 %

V tabuľke sú zapísané iba údaje z obcí, kde chorvátska národnosť dosahovala v súčasnosti/minulosti viac ako 10%.

Kultúra a vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná kultúra Chorvátov sa zachovala najmä v jej vplyve na kultúru majority (napr. tradičný odev Jaroviec ovplyvnený chorvátskymi prvkami ale aj v obyčajovej a piesňovej tradícii). Dôležité sú aj kostoly postavené Chorvátmi, (napr. Kostol Sv. Mikuláša v Jarovciach a Kostol Sv. Michala v Čunove) s mnohými nápismi na obrazoch a iných dielach v interiéroch oboch chrámov. Od roku 2006 je v Devínskej Novej Vsi otvorené Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré vystavuje exponáty z histórie a života Chorvátov na území Slovenska. Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku zastrešuje 5 chorvátskych kultúrnych spolkov a 6 chorvátskych folklórnych skupín. Pravidelne sa organizujú chorvátske dni v obciach s chorvátskou minoritou a Festival chorvátskej kultúrny v Devínskej Novej Vsi. Vzdelávanie v chorvátskom jazyku je v jednotlivých obciach organizované prostredníctvom učiteľa z Chorvátska. Každoročne je organizovaný letný tábor pre deti a mládež v Chorvátsku na ich zdokonalenie sa v materinskom jazyku a spoznanie chorvátskej kultúry.

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie: 2011[1] 2001[1] 1910[1] 1900[1] 1890[1] 1880[1]
chorvátska národnosť 1 022 890
chorvátsky materinský jazyk 1 234 988 3 480 4 023 2 787 3 431
najčastejšie používaný jazyk v domácnosti (chorvátsky) 932 -
najčastejšie používaný jazyk na verejnosti (chorvátsky) 383 -

Sčítanie v roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk obyvateľov chorvátskej národnosti
Materinský jazyk Počet Chorvátov[1]  %
slovenský 108 12.13
maďarský 13 1.46
rómsky 0 0.00
rusínsky 0 0.00
ukrajinský 0 0.00
český 2 0.26
nemecký 15 1.66
poľský 0 0.00
chorvátsky 730 82.02
srbský 3 0.34
iný 9 1.01
neznámy 10 1.12
Chorvátska národnosť spolu: 890 100.00

Chorvátsky materinský jazyk:

Národnosť Počet hovoriacich[1]  %
slovenská 200 20.24
maďarská 11 1.11
rómska 0 0.00
rusínska 0 0.00
ukrajinská 0 0.00
česká 4 0.40
nemecká 2 0.21
poľská 0 0.00
chorvátska 730 73.89
srbská 17 1.72
iná 16 1.62
neznáma 8 0.81
Chorvátsky materinský jazyk: 988 100.00

Veková štruktúra obyvateľov chorvátskej národnosti:

Vek Počet Chorvátov[1]  %
0-14 75 8.43
15-65 634 71.24
65+ 151 16.97
nezistený 30 3.36
Spolu: 890 100.00

Významné osobnosti slovenských Chorvátov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dr.Josip Andrič (1894-1967) - chorvátsky spisovateľ, skladateľ, autor románu "Velika ljubav" z prostredia Chorvátskeho Grobu
  • Ivan Blazovich (1888-1946) - chorvátsky spisovateľ a autor divadelných hier
  • Jure Treuer (1847-1922) - kronikár a historik, rodák z Jaroviec
  • Pave Vukovich - hudobný skladateľ, dirigent, organista a učiteľ chorvátskeho jazyka (Jarovce)
  • Ferdinand Takáč (1920-2013) - chorvátsky spisovateľ a farár (jezuita) z Chorvátskeho Grobu
  • Vilam Pokorný (1928) - chorvátsky spisovateľ z Devínskej Novej Vsi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]