Chorváti (Dnester)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Chorváti boli východoslovanský kmeň žijúci vo včasnom stredoveku na hornom Dnestri. Niekedy sa uvádza, že išlo spočiatku o sarmatský, resp. alanský kmeň, ktorý sa až neskôr slavizoval.

Viacero autorov ho stotožňuje s tzv. Bielymi Chorvátmi. Napr. podľa Magocsiho sú Slovania, ktorí sa približne od 7. storočia rozšírili do susednej Podkarpatskej Rusi (južné svahy Karpatov) identickí s týmito Chorvátmi. Potom aj predkovia dnešných Chorvátov tiahli do Chorvátska začiatkom 7. storočia práve z tejto oblasti a napríklad roku 903, kedy starí Maďari bojovali o pevnosť Užhorod, bojovali vlastne s Bielymi Chorvátmi. Týchto Chorvátov tiež často považujú za predkov dnešných Rusínov. Pričom túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2004 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11.3%) v Európe[1]

Predpokladá sa, že časom miestni Slovania postupne splynuli s inými staroslovanskými kmeňmi a spolu sa začali označovať ako Rusi (Rosi), ruskí ľudia. Od polovice 9. storočia termín „ruský” nadobudol všeobecné rozšírenie. Kmeň podnesteských Chorvátov sa posledný raz spomína v roku 992.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Collegium antropologicum 15/133 in Frequencies of mtDNA haplogroups in southeastern Europe--Croatians, Bosnians and Herzegovinians, Serbians, Macedonians and Macedonian Romani. Collegium antropologicum, 2004, s. 193–8. PMID 15636075.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]