Chotín

Chotín
obec
Reformovaný kostol
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodné toky	Sedmerovský kanál, Chotínsky kanál
Nadmorská výška	110 m n. m.
Súradnice	47°48′13″S 18°14′14″V
Rozloha	20,43 km² (2 043 ha)
Obyvateľstvo	1 392 (31. 12. 2023)
Hustota	68,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1138
Starosta	František Magyari (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	946 31
ŠÚJ	501158
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Chotín 486 946 31 Chotín
E-mailová adresa	starosta@chotin.sk
Telefón	+421 905 236 729
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chotín
Webová stránka: www.chotin.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Chotín (maď. Hetény) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Podunajskej roviny, približne 11 km severovýchodne od Komárna a 12 km južne od Hurbanova. Je prístupná z cesty II/589, vedúcej z križovatky s cestou I/64 od Komárna severným okrajom obce do Kolty. Približne 1,5 km západne od obce vedie železničná trať Nové Zámky – Komárom, na ktorej je zastávka.

Na severozápadnom okraji obce sa nachádza prírodná rezervácia Chotínske piesky.

Dejiny

Okolie obce je známe archeologické nálezisko viacerých kultúr od staršej bronzovej doby až po stredovek. Archeologický výskum popolnicového pohrebiska ľudu severopanónskej kultúry sa tu konal už od roku 1905 (Gyula Alapy). Následné výskumy potvrdili rozsiahle pohrebisko chotínskej kultúry v polohe Sasüllö a Simítós, trácke pohrebisko zo staršej doby železnej bolo nájdené v lokalite Disznólegelö a o niečo mladšie keltské hroby boli identifikované v polohe Sunnyogó a významné pohrebisko tohto etnika so súborom 47. hrobov bolo objavené na polohe Felsö - Kenderföld. Tunajšie hroby poskytli vzácne nálezy zbraní, šperkov, predmetov osobnej potreby a pod. Osada z rímskej doby bola lokalizovaná v časti Delihegy, Alsó - Kenderföld a Sunnyogó. Jedinečnými sú nálezy dvoch náhrobných kameňov s nápismi a úlomkov tehál, potvrdzujúcich existenciu rímskej stavby v blízkosti obce.

V stredoveku sa tunajšia lokalita spomína v listine z roku 1258, kedy sa ako majiteľ územia spomína kanonik Sixtus. Po roku 1305 je obec majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Nájazdy osmanských vojsk postihli aj južnú časť Slovenska a zdecimovali populáciu v obci na minimum; v roku 1552 zostali v Hethyne, ktorý patril do sandžaku Ostrihom, obývané iba štyri domy. O 20 rokov bolo obývaných už 28 domov, no nadvláda Osmanov pretrvávala až do oslobodenia pevnosti Nové Zámky v roku 1685. Po dosídlení oblasti obyvateľmi z Nitrianskej a Tekovskej župy nastala postupná obnova obce, ktorú však brzdili povstania a s ňou súvisiaci pohyb vojakov, ako aj vznikajúce epidémie. V roku 1720 tu po morovej epidémii zostalo 14 domácností, no pri sčítaní obyvateľstva v rokoch 1784 - 1787 tu bolo už 93 domov a 919 obyvateľov.

Veľkou pohromou pre vtedajšie obydlia so slamenými strechami boli požiare a dva zničujúce zachvátili obec v rokoch 1856 a 1882. Miestni sa zaoberali poľnohospodárstvom (vrátane vinárstva), remeslami, domácou výrobou a podomovým predajom. Veľkým prínosom bolo 5. mája 1910 sprevádzkovanie železničnej trate Nové Zámky – Komárom so zastávkou, čím sa zjednodušila doprava ľudí i tovaru. V I. svetovej vojne padlo 45 tunajších obyvateľov. Po roku 1918 sa „Hetín“ s väčšinovým maďarským obyvateľstvom stala súčasťou ČSR, po Viedenskej arbitráži bola pričlenená k Maďarsku. Hospodársky rozvoj opäť zastavila vojna, v ktorej padlo 49 obyvateľov. Druhá svetová vojna tu skončila oslobodením 28. marca 1945, nasledoval však násilný odsun maďarského obyvateľstva, počas ktorého bolo vysťahovaných 48 rodín. JRD bolo založené v roku 1950, o niečo neskôr aj Agrochemický podnik. Pribudol obecný vodovod, dom smútku, kultúrny dom, chodníky a spevnené cesty. Bola otvorená reštaurácia Gólyacsárda, v roku 1973 dokončená budova základnej školy a obchodného domu Jednota, rok nato sa začala plynofikácia a v roku 1981 sa rozbehla výstavba materskej školy.

Po zmene režimu bol vybudovaný nový obecný úrad a budova bývalého notariátu bola prestavaná na Galériu Lilla. Z krčmy vznikla likérka, bolo postavených niekoľko pamätníkov a zaniklo JRD. V lokalite Belsölándorpuszta sa zachovala parná čerpacia stanica s technickým zariadením.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1792. V roku 1856 kostol vyhorel, následne v rokoch 1857-1862 prešiel obnovou, bola pristavaná neobaroková veža. Interiér kostola je plochostropý, podvežie je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza trojramenná drevená protestantská empora nesená liatinovými stĺpmi. Kazateľnica z roku 1857 je dekorovaná ľudovými motívmi. Stôl Pána z roku 1897 je darom Andrása Zajosa, miestneho presbytera. Krstiteľnica z červeného mramoru je z konca 19. storočia. Fasády kostola sú hladké s rovno zakončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Portál má ostenie z červeného mramoru s klenákom a vročením stavby kostola.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 
• 
  Detail portálu kostola

Pamätníky

• Socha grófa Štefana Sečéniho v obecnom parku od sochára Jánosa Nagya z roku 2000
• Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny na cintoríne
• Pamätník Lajosa Tarczyho pri obecnom úrade
• Pamätná tabuľa na pamiatku 50. výročia výmeny obyvateľstva z roku 1997 na stene OcÚ
• Pamätná tabuľa k 50. výročiu založenia MO Csemadok je na budove materskej školy

Príroda

• 
• 
• 
  2015
• 

V Chotíne evidujú 1 bocianie hniezdo.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chotín

Zdroj

• Oficiálna stránka obce