Chrám Krista Spasiteľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chrám Krista Spasiteľa na dobovom obrázku z roku 1905
Obnovená katedrála
Interiér obnoveného chrámu

Chrám Krista Spasiteľa (rus. Храм Христа Спасителя) je najväčší pravoslávny chrám na svete. Nachádza sa v Rusku v Moskve, na brehu rieky Moskvy.

Projekt chrámu[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Napoleonove vojská opustili Moskvu, vtedajší cár Alexander I. podpísal 25. decembra 1812 manifest, v ktorom sa zaviazal vybudovať chrám na počesť Krista Spasiteľa „aby potvrdil Našu vďaku Božej Prozreteľnosti za záchranu Ruska od nešťastia, ktoré sa nad ním vznášalo“ a ako pamätník obetí ruského ľudu.[1]

Prvý dokončený projekt bol priamo podporovaný Alexandrom I. a bol predstavený v roku 1817. Išlo o okázalú neoklasickú budovu plnú slobodomurárskeho symbolizmu. So stavbou sa začalo na najvyššom kopci v Moskve – na Vrabčích horách (Воробьёвы горы), ale toto miesto sa ukázalo ako nevyhovujúce a práce boli prerušené.

Medzitým Alexander I. zomrel a na tróne ho vystriedal jeho brat Mikuláš. Ako silne veriacemu a patriotickému panovníkovi sa nepáčil neoklasicistický a slobodomurársky projekt jeho brata a tak poveril svojho obľúbeného architekta Konstantina Tona, aby vypracoval nový projekt. Ako inšpirácia mu mal slúžiť Chrám Božej múdrosti v Konštantínopole. Tonov neo-byzantský projekt bol odsúhlasený v roku 1832, a nové miesto bolo vybrané samotným cárom neďaleko Kremľa v roku 1837. Základný kameň chrámu bol postavený o dva roky neskôr, v roku 1839.

Trvalo mnoho rokov kým bol chrám dokončený, prvýkrát sa spoza lešenia objavil až v roku 1860, a cena sa vyšplhala na 15 miliónov rubľov.[2] Výzdoba interiéru freskami pokračovala ďalších dvadsať rokov. Chrám bol vysvätený v deň korunovácie nového cára Alexandra III. dňa 26. mája 1883.

Zbúranie chrámu a jeho obnova[upraviť | upraviť zdroj]

Obnovený Chrám Krista Spasiteľa a rieka Moskva

Po revolúcii v roku 1917 Sovieti vybrali miesto, na ktorom sa nachádza chrám za miesto, na ktorom vybudujú pamätník socializmu, známy aj ako Palác Sovietov. Modernistická budova mala byť najväčšou budovou na svete. Na jej vrchole mala byť obrovská, 100 metrov vysoká, socha Lenina. 5. decembra 1931 bol chrám vyhodený do vzduchu a ostali z neho iba ruiny a prach.

Vybudovanie Paláca Sovietov brzdil nedostatok peňazí, priesaky z neďalekej rieky Moskva a taktiež vypuknutie druhej svetovej vojny. Na mieste ostala zaplavená základová jama, až kým ju Nikita Chruščov nedal prestavať na obrovské verejné kúpalisko.

S koncom Sovietskeho zväzu sa začalo uvažovať o znovupostavení chrámu. V roku 1990 dostala Ruská pravoslávna cirkev povolenie na výstavbu nového Chrámu Krista Spasiteľa. Základný kameň položili ešte v ten rok. V roku 1992 sa začalo s peňažnou zbierkou a o dva roky neskôr sa začalo s budovaním základov. Chrám bol dokončený a vysvätený 19. augusta 2000. V chráme sa konala 1. februára 2009 intronizácia Kirilla I. patriarchu Moskvy a celej Rusi, nástúpcu Alexeja II.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Orig.: „в сохранение вечной памяти того беспримерного усердия, верности и любви к Вере и Отечеству, какими в сии трудные времена превознес себя народ российский, и в ознаменование благодарности Нашей к Промыслу Божию, спасшему Россию от грозившей ей гибели“ Cit. z: Vysočajšij manifest o postroenii v Moskve cerkvi vo imja Spasitelja Xrista (Nejvyšší manifest o výstavbě kostele ve jménu Spasitele Krista v Moskvě) z 25. 12. 1812, dostupné online na oficiálních stránkách chrámu
  2. Москва с ея святынями и священными достопримечательностями (Moskva se svými svatyněmi i svěcenými památkami). Moskva : [s.n.], 1888. S. 90.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]