Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža
Chrám na Ondrejskom cintoríne-2.jpg
Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža
48°08′52″S 17°07′17″V / 48.14778°S 17.12139°V / 48.14778; 17.12139
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Správa
Náboženstvo Kresťanstvo
Cirkev Gréckokatolícka cirkev
Arcibiskupstvo Prešovská archieparchia
Diecéza Bratislavská eparchia
Farnosť Gréckokatolícka farnosť Bratislava - mesto
Kostol je zasvätený Povýšeniu vznešeného a životodarného Kríža Pánovho
Architektúra
Výstavba 1859 – 1860
Ďalšie vlastnosti
Počet veží 1
Autor oltára Rastislav Bujna (ikonostas)
Odkazy
Adresa Gréckokatolícky farský úrad Bratislava
ul. 29. augusta 7
811 08 Bratislava
Web http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/
Commons Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža

Katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža je gréckokatolícky chrám na bratislavskom Ondrejskom cintoríne z polovice 19. storočia. Ondrejský cintorín sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto.

Projekt chrámu vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Základný kameň stavby bol položený 13. mája 1859, posviacka sa konala 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža). Vykonal ju ostrihomský arcibiskup kardinál Ján Scitovský.

Je to jednoloďový chrám s neogotickými a neorenesančnými prvkami.

Chrám pôvodne patril rímskokatolíckej cirkvi, avšak neskôr sa už používal len ako sklad kvetov. Chrám prestal plniť svoju funkciu, keď sa na Ondrejskom cintoríne prestalo v 60. rokoch 20. storočia pochovávať.[1] Tá ho v roku 1972 zapožičala a neskôr darovala gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1972 prešiel rekonštrukciou.[2] Obnovený chrám posvätil 29. októbra 1972 vladyka Vasiľ Hopko. V decembri 1996 chrám prešiel výraznou prestavbou, aby zodpovedal potrebám byzantského obradu. Bola upravená najmä svätyňa a postavený ikonostas, ikony písal Rastislav Bujna.[3] Na stenách napravo a naľavo od ikonostasu sú ikony blažených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka], pod ktorými sú relikviáre s ich ostatkami.

Od 30. januára 2008 je katedrálnym chrámom Bratislavskej eparchie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 62. ISBN 978-80-7162-824-8
  2. Ján Babjak - Jozef Haľko: Otec Jozef Haľko a Emília Haľková
  3. http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/historia.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 61-62: "Katedrála povýšenia vznešeného a životodarného kríža v Bratislave")

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]