Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Cerkva Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá

Cerkva prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímsko-nemeckého cisára Karola VI. (habsburského).

Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke. Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Najväčšia zrubová loď (druhý štvorec) má celistvú severnú stenu a východnú stenu dekoruje päťpodlažný ikonostas.

Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi. Veža nie je zrubová ale stĺpikovej konštrukcie, zvonku krytá vertikálnymi ihličnanovými doskami.

Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. Uprostred konštrukcie telesa ikonostasu sú cárske dvojkrídlové dvere s ručne dekorovanými a priehľadnými krídlami na ktorých je šesť farebných olejových medailónov s postavami štyroch evanjelistov a Zvestovania.

V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej – severnej strany a pravej – južnej strany otvory pre diakonské dvere. V gréckokatolíckych chrámoch sa to stalo vžitým pravidlom.

V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje Kalvária, ktorá je nezvyčajne na strope.

Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese. Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu) , ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami. Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbová strecha bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky. Vizuálne spojenie týchto tvarov dodáva strešným nadstavcom dynamiku a zároveň harmonizujú s ostatnými strešnými doplnkami.

Na východnej strane cerkvi v Ruskej Bystrej je nad štítom malá vežička so stanovou strechou zakončenou malou šindľovou cibuľkou z ktorej vyčnieva kovový kovaný kríž.

V interiéri cerkvi je vzácna najmä ikona Ukrižovania na prestole, ktorá bola kompletne zreštaurovaná.

7. júla 2008 bola cerkva spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami pod názvom „Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "RUSKÁ BYSTRÁ, Gréckokatolícky chrám prenesenia ostatkov sv. biskupa Mikuláša z roku 1730, NKP." In: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku : Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008, s. 92-101. ISBN 978-80-8099-032-9
  • Syrový, B.: Architektura, Oborové endyklopedie SNTL., SNTL, Praha 1973.
  • Herout, Jaroslav: Slabikář návštěvníků památek, Naše vojsko, 1980.
  • Baleka, Jan: Výtvarné umění malířství/sochřství/grafika. Výkladový slovník academia. Praha 1997.
  • Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. Dajama, Bratislava, 2007 (ISBN 80-89226-14-0)
  • Dejiny ruského umenia, Bratislava, Pallas 1977, str. 83.
  • Mencl, V.: Lidová architektura v Československu, Praha 1980

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°51′24″S 22°17′48″V / 48.8567°S 22.2966°V / 48.8567; 22.2966