Chrémonidova vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Chrémonidova vojna (267-261? pred Kr.), bol konflikt gréckych štátov, nazvaný podľa athénskeho politika Chrémonida, Eteoklovho syna, proti Macedónii, kde vtedy vládol Antigonos Gonatas. Na jednej strane bojovala Macedónia, na strane druhej početná koalícia, ktorú tvorili Atény, Sparta, Élis, Achája, ďalej päť arkadských obcí a Kréta, príp. ešte ďalší spojenci. Túto koalíciu podporoval aj egyptský panovník Ptolemaios II., ktorý chcel predovšetkým oslabiť pozície Antigona Gonata v Grécku. Jeho pomoc gréckym štátom nemala veľký význam. Koaličné štáty vytvorili aj spojeneckú radu (synedrion). Na vytváraní protimacedónskej koalície mal podiel aj Chrémonidov brat Glaukón a Aristeides, Mnésitheov syn.

Macedónci mali v pevnostiach na území Atiky rozmiestnené svoje vojenské posádky, ktoré kontrolovali Peiraieus (Pireus). Takisto kontrolovali Akrokorint (korintskú šiju), takže Sparťania nemohli prísť na pomoc Athénčanom. V Sparte bol vtedy kráľom Areus, ktorý sa pokúšal pomôcť Athénčanom, ale neúspešne. V roku 265 pred Kr. (alebo 264) utrpeli Sparťania pri Korinte porážku a Areus padol v boji. Keď Antigonos spustošil athénsky vidiek, Athénčania neboli schopní ďalej odolávať a vzdali sa. Vojna skončila macedónskym víťazstvom v r. 262 pred Kr.(alebo 261). Antigonos dosadil v Athénach v Músaione macedónsku posádku a takisto kontroloval aj ďalšie pevnosti.

Porážka vo vojne znamenala politický, hospodársky aj kultúrny úpadok Athén, ktoré už nemohli pomýšľať na obnovu svojej bývalej slávy a významné postavenie v rámci Grécka.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Oliva, Pavel: Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha