Chren dedinský
| Chren dedinský | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Armoracia rusticana P.G. Gaertn., B. Mey. & Scherb, 1800 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Chren dedinský[1] (iné názvy: staršie: chren obyčajný[2], v poľnohospodárstve, ľudovo a staršie: chren[3][4][5][6]:212, nesprávne: chren sedliacky; lat. Armoracia rusticana alebo staršie Cochlearia armoracia) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae).
Rastlina pravdepodobne pochádza z východnej Európy a západnej Ázie, ale v súčasnosti je populárna po celom svete. Dorastá do výšky 1,5 metra[7] a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely valcovitý koreň.
Neporušený koreň chrenu dedinského nemá takmer žiadnu arómu. Pri prerezaní alebo strúhaní však enzýmy z poškodených rastlinných buniek rozkladajú glykozid sinigrín[8] za vzniku alyl izotiokyanátu ktorý dráždi oči a dutiny. Strúhaný chren vystavený vzduchu a teplu stmavne, stráca ostrosť a stane sa nepríjemne trpkým, uchováva sa preto zmiešaný s octom.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Chren dedinský sa pestuje už od staroveku. Podľa gréckej mytológie veštica Pýtia povedala Apolónovi, že cena chrenu je váhou zlata.[9] Chren bol známy v Egypte v roku 1500 pred Kr. Grécky botanik Pedanios Dioskurides uvádzal chren pod menom Thlaspi alebo Persicon; nástenné maľby v Pompejách ukazujú rastliny chrenu. Raní renesanční bylinkári Pietro Andrea Mattioli a John Gerard ho uvádzali pod menom Raphanus.[10] Od 12. storočia sa chren pestoval v strednej Európe v kláštorných záhradách.
Nutričné hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]
Chren obsahuje draslík, vápnik, horčík a fosfor, rovnako ako prchavé oleje ako horčicový olej (ktorý má antibakteriálne vlastnosti vďaka alyl izotiokyanátu).[11] Čerstvá rastlina obsahuje priemerne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu.[12]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 115.
- ↑ chren. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 578.
- ↑ ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody, 1984. S. 250
- ↑ chren. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
- ↑ chren. Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 167.
- ↑ MAJTÁNOVÁ, Marie. Názvy liečivých rastlín v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1964, roč. III, čís. 4, s. 203 – 217. Dostupné online [cit. 2020-11-02].
- ↑ Ursula Stichmann-Marny; Erich Kretzschmar. Przewodnik. Rośliny i Zwierzęta. Varšava : Multico, 1997. ISBN 83-7073-092-2. S. 288.
- ↑ Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 311 – 312.
- ↑ The Encyclopedia of Healing Foods By Michael T. Murray, Lara Pizzorno
- ↑ J. W. Courter and A. M. Rhodes, "Historical notes on horseradish ", Economic Botany 23.2 (April 1969:156–164).
- ↑ LIN, Chia-Min, Preston, James F, III; Wei, Cheng-I Antibacterial Mechanism of Allyl Isothiocyanate. Journal of Food Protection, Jún 2000, roč. 63. Dostupné online [cit. 2009-01-03]. DOI: 10.1043/0362-028X(2000)063[0727:AMOAI2.3.CO;2]. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Rinzler, Carol Ann: "Book of Herbs and Spices", Wordsworth Editions, Ware, England, 1997 (pages 82 – 83), ISBN 1-85326-390-7
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chren dedinský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chren dedinský
