Chronológia starovekých iránskych dejín

Chronológia starovekých iránskych dejín zachytáva najdôležitejšie udalosti na Prednom východe medzi rokmi 559 pred Kr. a 651 po Kr.

Staroperzská ríša (559 pred Kr. – 330 pred Kr.)

• asi 559 – Achajmenovec Kýros II., syn Kambýsov, preberá moc v anšanskom kráľovstve v Párse (Perside), tvoriacom súčasť médskej ríše.

• 550/549 – Kýros II. poráža médskeho kráľa Astyaga (Ištumegu) a dobýva jeho hlavné mesto Ektabany (dnes Hamadán); vznik staroperzskej ríše.

• 547/546 – Kýros víťazí nad lýdskym kráľom Kroisom a obsadzuje celú Malú Áziu vrátane Sárd.

• 539 – Kýrove vojská vstupujú do Babylonu; chaldejský kráľ Nabonid je zajatý.

• 530 – Kýros zomiera v boji s Massagetmi na rieke Syrdarja (Jaxartés); nástupcom Kambýses II.

• 525 – Kambýses dobýva Egypt; posledný kráľ 26. dynastie Psammetik III. je zajatý a neskôr usmrtený.

• 522 – vzbura mága Gaumátu, ktorý získava podporu v celej ríši; Kambýsova smrť; úspešný protipuč Achajmenovca Dareia, syna Hystaspovho.

• 522/521 – Dareios I. potláča revolty, ktoré po Gaumátovom zavraždení zachvátili väčšinu perzských dŕžav.

• okolo 515 – Dareios zakladá administratívne centrum achajmenovskej monarchie – Perzepolis.

• 513 – 510 – Dareiova neúspešná výprava proti Skýtom; obsadenie Trácie; macedonskí králi uznávajú perzskú zvrchovanosť; ovládnutie oblastí v povodí Indu.

• 507/506 – Aténski vyslanci sa formálne podrobujú perzskému veľkokráľovi.

• 500/499 – 495/494 – vzbura gréckych obchodných osád v Malé Ázii (tzv. iónske povstanie) je Peržanmi potlačená.

• 492 – Dareios I. si znovu podrobuje macedónsko-trácky priestor; skaza perzského loďstva pri Athose.

• 490 – kráľov pokus opanovať Atény končí neúspešne (bitka pri Maratóne).

• 486 – Dareios I. zomiera, jeho nástupcom Xerxes I.; povstanie v Egypte.

• 481 – Xerxes potlačuje odboj v Babylónii.

• 480 – 479 – Xerxova výprava proti európskemu Grécku končí vážnymi porážkami pri Salamíne a Platajách.

• 465 – zavraždenie Xerxa I. a následníka trónu Dareia; na perzský trón dosadá mladší Xerxov syn Artaxerxes I.

• asi 449 – tzv. Kalliov mier medzi Aténami a perzskou ríšou (jeho historicita je sporná).

• 424 – 423 – dynastické otrasy po smrti Artaxerxa I. vynášajú k moci kráľovho ľavobočka Dareia II. (Ócha).

• 423 – 404 – Dareios II. získava opäť kontrolu nad Malou Áziou; počas peloponézskej vojny podporuje (najmä finančne) Spartu.

• 404 – vlády sa ujíma Dareiov syn Artaxerxes II.; povstanie v Egypte vedie k odtrhnutiu tejto dôležitej provincie.

• 401 – v bitke pri Kunax je usmrtený Artaxerxov brat Kýros Mladší, ktorý sa s pomocou gréckych žoldnierov snažil ovládnuť perzskú ríšu; najatým Grékom sa po strastiplnej ceste podarí dostať domov (anabáza).

• 399 – 387 – vojna s Grékmi.

• 387/386 – v tzv. kráľovskom (alebo Antalkidovom) mieri Gréci s konečnou platnosťou uznávajú perzské právo na Malú Áziu.

• 359 – moc preberá Artaxerxov syn Artaxerxes III., ktorému sa v rokoch 343/342 podarí znovu ovládnuť Egypt; zlikvidované sú aj povstania v Malej Ázii a Foiníkii.

• 338 – 336 – krátka vláda Artaxerxovho syna Arsa.

• 336 – Dareios III. z mladšej línie rodu (jeho dedom bol Dareios II.) dosadá na perzský trón.

• 334 – macedonský kráľ Alexander III. vstupuje na pôdu Malej Ázie a poráža perzské vojská na rieke Graník.

• 333 – vojská Dareia III. sú rozdrvené v bitke pri Isse (na hraniciach Sýrie a Malé Ázie); Alexander vstupuje do Foiníkie.

• 332 – Alexander dobýva Egypt.

• 331 – bitka pri Gaugaméle končí útekom Dareia III.

• 330 – Alexander Veľký plieni Perzepolis; zavraždenie Dareia III. na implulz bakterského satrapu Béssa; koniec achajmenovskej ríše.

Novoperzská ríša (224 po Kr. – 651 po Kr.)

• 224 – 240/241 – vládne Ardašír I.; zlomil posledné prejavy partského odporu; prijal titul šáhanšáh; Sásánovci ovládajú všetky arsakovské dŕžavy okrem Arménie.
  • cca 228 – 230 – sásánovské vojska vpadajú do severnej Mezopotámia; neúspešné obliehanie mesta Hatra, málo vzdialeného od rímskych hraníc
  • 231 – rokovania sásánovského posolstva s Rimanmi končia krachom (Ardašír údajne požaduje vydanie starých achajmenovských území v Sýrii a Malej Ázii).
  • 238 – 239 – Ardašír dobýja rímske pohraničné mestá Nisibis a Karrhy a ohrozuje Dura Európos na Eufrate.

• 240/241 – 271/272 – vládne Šápúr I., syn Ardašíra; jeho prvým krokom je dobytie a rozvrátenie Hatry (smrť tamojšieho kráľa Sanatrúka II.).
  • 243 – 244 – vojna s Rímom končí napriek počiatočným ťažkostiam priaznivo; cisár Philippus Arabs sa zaväzuje k plateniu tribútu.
  • 252 – 253 – vyhnanie Arsakovcov z Arménie a pustošenie pohraničia Rímskej ríše (sásánovský princ Hormizd Ardašír arménskym kráľom).
  • 256 – pád posádkového mesta Dura Európos.
  • 260 – porážka Rimanov v bitke pri Edesse; cisár Valerianus zajatý
  • po 262 – palmýrsky vládca Odaenathus začína v zastúpení cisára Galliena protiútok a dvakrát preniká až ku Ktésifónu; stabilizácia pomerov na rímsko-perzskom pomedzí.

• 276 – kráľ Báhrám I. dáva popraviť náboženského reformátora Máního, zakladateľa manicheizmu; v pozadí exekúcie stojí zoroastrický duchovný Kartír.

• 276 – 293 – vláda Báhráma II.; Kartír získava rozhodujúci vplyv na vnútornú politiku monarchie; získava rôzne funkcie (vrchný móbad); na jeho popud zasahuje kráľ proti iným vieroukám, najmä proti kresťanstvu, manicheizmu, judaizmu a budhizmu.
  • 283 – neúspešný rímsky útok na Perziu
  • cca 286/287 – arménska línia Arsakovcov sa s rímskou pomocou znova zmocňuje svojho kráľovstva.

• 296 – 297/298 – kráľ Narsé sa pokúša dobyť naspäť Arméniu, ale Rimania ho porazili a získavajú zvrchovanosť nad Arméniou a Ibériou (Gruzínsko)

• 309 – 379 – vládne Šápúr II., vnuk Narsého
  • po 330 – vojenské výpravy proti arabským kočovníkom.
  • 338 – Šápúr obsadzuje Arméniu; začiatok dlhoročného konfliktu s Rímskou ríšou.
  • 338 – 344 a 359 – 363 vojny s Rímom; nakoniec Rimania strácajú Nisibis a Singaru a zaväzujú sa, že nebudú podporovať Arméniu.
  • 340/341 – kráľ sa obracia proti perzským kresťanom, lebo sú považovaný za exponentov Ríma
  • 350 – 358/359 – boje s hunským kmeňom Chioniti.
  • 377 – faktické rozdelenie Arménie na (menšiu) rímsku časť a (väčšiu) perzskú časť (príslušná dohoda je uzatvorená v 80-tych rokoch).

• 399 – 421 – vládne nábožensky tolerantný Jazdkart I., zvaný Bakazar (Hriešnik).
  • po 400 – vojny s rôznymi nomádskymi kmeňmi na Východe (predovšetkým s tzv. Heftalitmi či Bielymi Hunmi).
  • před 421 – kresťanskí radikáli ničia zoroastrický chrám v meste Hormizd-Ardašír v dnešnom Chúzistáne; na nátlak mágov zahajuje Jazdkart nové prenasledovanie.

• 421 – 422 – vládne Bahrám V., syn Jazdkarta; vedie vojnu s Byzanciom, po uzavretí mieru sa obe strany zaväzujú, že svojim poddaným kresťanského i zoroastrického vyznania zabezpečia náboženskú slobodu

• 427 – Báhrám V. poráža na Východe Heftalitov a zabíja ich kráľa.

• 428 – zosadenie arménskeho kráľa Ardašíra – Arménia spravovaná miestodržiteľmi.

• 439 – 457 – vládne Jazdkart II.; zásahy do života židovských obcí v ríši.
  • 450/451 – snaha Jazdkartovho ministra Mihra Narsého presadiť v Arménii zaroastrizmus vyvoláva vzburu; sásánovským vojskám sa ju podarí potlačiť.

• 457 – 459 – boje o trón

• 459 – 484 – vládne Péróz I.; prvé roky jeho vlády sú v znamení katastrofálneho sucha.
  • 466 – 469 – vojna s Heftalitmi, kráľ Péróz a jeho syn sú zajatí, ale prepustení za výkupné
  • 481/482 – 484 – druhá vojna s Heftalitmi; kráľ Péróz je zabitý; Peržania sa zaväzujú k platbe tribútu.

• 484 – 488 – vládne Valgaš; štátne záležitosti riadi veľmož Sóchrá.
  • 484 – cirkevný koncil v Gundéšápúre vyhlasuje nestoriánsku formu kresťanstva za záväznú pre veriacich v Perzskej ríši.

• 488 – 496 – vládne Kavád I., Pérozov syn; k moci sa dostal s pomocou Heftalitov a Sóchráa; jeho cieľom v prvých rokoch vlády je oslabenie moci vplyvných šľachtických rodín (využitie rivality medzi Kármi vedenými Sóchráom a Mihránmi na čele so Šápúrom).
  • 494/495 – za podpory Šápúra posiela Kavád Sóchráa na popravisko.
  • 494/495 – 496 – ľudový kazateľ Mazdak, hlásajúci myšlienky spravodlivého rozdelenia majetku, získava kráľa pre svoju vec; pri následných mazdakovských zmätkoch je okradnutých veľa šľachticov a ich statky sú vydrancované.
  • 496 – veľmoži zbavujú Kaváda I. vlády; Kavád uniká k Heftalitom.

• 496 – 499 – vládne Kavádov brat Zámásp

• 499 – 531 – opäť vládne Kávad I.
  • 499 – vojsko Heftalitov dosadzuje Kaváda I. opäť na trón; Mazdak obnovuje svoj vplyv na dvore.
  • 503 – 505/506 – Kavád podporovaný vojskom Heftalitov bojuje s Byzanciou; po zaplatení vysokej čiastky získavajú Byzantínci dobyté územia naspäť.
  • cca 506 – 516 – útoky nomádskych kmeňov na severovýchodnej hranici ríše.
  • po 520 – pod vplyvom princa Chusraua sa zhoršuje kráľov vzťah k Mazdakovi a jeho stúpencom.
  • 522/523 – Kavád žiada byzantského cisára, aby adoptoval princa Chusraua, vyhliadnutého dediča trónu; opatrenie má zabezpečiť spojenca pre prípad, že by o vládu usiloval iný z kráľovských synov; Byzantínci žiadosť odmietajú.
  • 527/528 – začiatok novej vojny s Byzanciou.
  • 528/529 – Kavád I. dáva zabiť Mazdaka a jeho čelných prívržencov; mazdakizmus miestami v Iráne prežíva až do čias arabskej nadvlády.

• 531 – 579 – vládne Chusrau I. Anóšarván; rozsiahle reformy daňového systému a vojska, čiastočné odškodnenie osôb postihnutých mazdakovskými zmätkami.
  • 532 – „večný mier“ s Byzantskou ríšou
  • 540 – 556 – vojny s Byzanciou
  • cca 557 – 560 – v spojení s tureckým vládcom Istämim dobytie ríše Heftalitov; severnú časť získavajú Turci, dŕžavy na juh od Amudarji Sásánovci.
  • 561 – „päťdesiatročný“ mier s Perziou
  • 570 – dobytie Jemenu a zriadenie perzského vazalského štátu
  • 572 – Byzancia porušuje mier z roku 561; začiatok zdĺhavej perzsko-byzantskej vojny

• 579 – 590 – vládne Hormizd IV., syn Chusraua; tvrdé zásahy proti šľachte a kňazstvu (údajne 13 600 popráv); vojna s Byzanciou pokračuje.
  • 588 – 589 – Báhrám Čóvén odrazil útok tureckého kráľa menom Šáva.
  • 590 – Báhrám Čóvén revoltuje proti kráľovi; prevrat v hlavnom meste vynáša nakrátko k moci princa Chusraua, syna Hormizdu, ale Báhrám jeho jednotky poráža a dává sa korunovať za kráľa ako Báhrám VI.; Chusrav uniká Byzantíncom.
  • 591 – s pomocou byzantských vojsk víťazí Chusrau nad Báhrámom Čóvénom a stáva sa vládcom; Báhrám odchádza do exilu k Turkom, kde je čoskoro zavraždený.

• 591 – 628 – vládne Chusrau II. Parvéz; na severovýchode ríše zakladá jeho strýko Vistám separatistický štátny útvar a vládne tam zhruba do roku 600 ako samostatný panovník.
  • 597/598 – boje s rôznymi etnikami na východe.
  • 602 – zabitie an-Nu‘mána III., vládcu lachmovského štátu na pomedzí perzskej Mezopotámie a pripojenie jeho územia.
  • 603 – zavraždenie cisára Maurikia (602) je Chusrauovi zámienka na zahájenie vojny s Byzanciou a vystupovanie v nej ako pomstiteľ cisára.
  • 604 – prvé lokálne stretnutie medzi Peržanmi a arabskými kmeňmi (bitka pri Dhú Káru).
  • cca 605 – sásánovské vojská dobýjajú byzantskú Edessu, Amidu, Mardin a Aleppo (Berroiu).
  • 610 – cisár Herakleios Peržanom neúspešne ponúka mier.
  • 611 – 619 – Chusrau II. dobýja od Byzancie Sýriu, veľkú časť Malej Ázie aj Egypt; posvätná kresťanská relikvia – svätý Kríž v Jeruzaleme – sa stáva korisťou Peržanov.
  • 622 – cisár Herakleios začína byzantský protiútok (výprava do Arménie)
  • 626 – Chusrauov pokus dobyť v spolku s Avarmi Carihrad končí nezdarom.
  • 627 – cisár Herakleios poráža sásánovského vojvodcu Ráhzáda pri Ninive.
  • 628 – pád Dastagerdu, obľúbenej kráľovej rezidencie; útek Chusraua II., jeho zosadenie a zavraždenie; mier medzi Herakleiom a novým kráľom Kavádom II. Šéroé – Peržania musia vyprázdniť všetky dobyté byzantské dŕžavy.

• 628 – 630 – vládne Ardašír III., syn Kaváda II., ktorý umrel

• 630 – 633 – prevrat zosnovaný vojvodcom Šahrvarázom spôsobuje vnútorné zmätky; v rôznych častiach ríše sa krátkodobo ujímajú moci jednotliví členovia sásánovského rodu.
  • 630/631 – definitívny mier medzi Byzanciou a Perziou; vrátenie svätého Kríža.
  • 632 – prorok Mohamed umiera v Medine; väčšina Arábie je pod moslimskou kontrolou.

• 633 – 651 – vládne Jazdkart III., vnuk Chusraua II.
  • 634 – arabské posolstvo vyzýva kráľa Jazdkarta, aby buď prestúpil na islam, alebo platil kalifovi Umarovi tribút; Jazdkart to odmieta.
  • 636/637 – Arabi vpadajú do Mezopotámie a porážajú sásánovské vojska v bitke pri al-Kádisíjí; pád Ktésifónu.
  • 637 – 640 – arabské vojská postupne prenikajú do iránskych krajov.
  • 642 – v bitke pri Nahávande v Médii je sásánovské vojsko rozdrvené; Jazdkart III. uniká ďalej na východ.
  • 650/651 – Arabi vstupujú do Chorásánu na východe perzskej ríše.
  • 651/652 – násilná smrť Jazdkarta III. znamená faktický koniec sásánovské monarchie; kráľov syn Péróz (III.) sa s čínskou pomocou pokúša znovu dobyť Chorásán.
    • 672 – Péróz umiera na čínskom dvore.