Chronologický prehľad dejín astronómie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Chronologický prehľad dejín astronómie

4713 pred Kr. - 2001 pred Kr.[upraviť | upraviť zdroj]

1. januára o 12. hodine greenwichského času sa začalo nepretržité astronomické datovanie, tzv. Juliánsky počítanie dní. Navrhol ho Joseph Justus Scaliger v roku 1582.

Šin Nung potomok zakladateľa ríše Fo-Hi dal vystavať v Číne prvé astronomické observatóriá.

Najstaršie zaznamenané súhvezdie je Býk. V tej dobe sa vstupom Slnka do tohto súhvezdia začínala jar.

Egyptský kráľ Asses zriadil kalendár.

Čínsky panovník Hoang-Ti vypracoval kalendár založený na 60-ročnom cykle. Tento cyklus sa stále ešte používa. Číňania považovali tohto panovníka za objaviteľa 19-ročného cyklu, ktorý je svetovo známy ako Metónov.

Vyšla najstaršia kniha Chou-King zaoberajúca sa astronómiou. Kronika začína v roku 2356 pred Kr. a dá sa z nej dozvedieť, že Číňania poznali 5 planét a na pozorovanie hviezd využívali uhlomerné prístroje.

Nastalo zatmenie Slnka, ktoré hvezdári Hi a Ho neohlásili cisárovi. V starovekej Číne to bola významná udalosť, ktorú sprevádzali kultové obrady. Za zanedbanie svojej povinnosti dal cisár Chang-Kang oboch popraviť. Astronómovia tej doby mali pokročilejšie metódy ako Gréci, pretože vedeli dopredu vypočítať zatmenia.

V Babylone učenci zostavili kalendár na základe pozorovaní Capelly, najjasnejšej hviezdy súhvezdia Povozník. Základom bol 7-dňový týždeň a 29-dňový mesiac odvodený z obehu Mesiaca okolo Zeme, toto rozdelenie sa zachovalo dodnes. Už vtedy poznali 5 planét.

Pyramídy v Egypte stavitelia orientovali tak, aby chodby pyramíd na severe smerovali k vtedajšej Polárke v súhvezdí Drak a na juhu do výšky Plejád, keď prechádzali meridiánom.

2000 pred kr. - 1 pred Kr.[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa správ starovekých Grékov si egyptský kráľ Osymandias, predchodca Sésostrisa nechal vybudovať obrovský pamätník, v ktorom sa nachádzala knižnica a na vrchole bolo observatórium so zlatým kruhom rozdeleným na 365. Jeho rozdelenie súviselo s východmi a západmi hviezd.

V knihe, ktorú napísal Mojžiš, spomína postava menom Jób hviezdy Kimah (Plejády), Kesil (Orión) a Aš (Veľký voz, ktorý sa otáča).

Na babylonských hlinených tabuľkách z tohto obdobia sa našli pozostatky pozorovaní Venuše. Opisujú jej vzhľad pri východe a západe, viditeľnosť a udalosti ktoré sa v tom čase odohrali. Venušu nazývali niekoľkými menami (Déléphas, Dilbat, Ištar, Ninsianna)

Chirón zhotovil hviezdnu mapu pre Argonautov, moreplavcov, ktorí sa vypravili za zlatým rúnom.

Číňan Ču-Kong zmeral hodnotu sklonu ekliptiky počas letného slnovratu pomocou slnečných hodín s upevnenou tyčou. Ním nameraný sklon je 23°51' (dnešná hodnota je 23°26').

2. júna nastalo čiastočné zatmenie Slnka v Ninive. Panovník Sardanapal III. považoval čiastočné zatmenie za lichôtku - priazeň nebies jeho vláde.

Gréci Homér a Hesiodos spomínajú vo svojich dielach Plejády (Atlantove dcéry), Hyády, Veľký voz, Arktúr, Sírius.

13. júna pozorovali v Ninive prstencové zatmenie Slnka, ktoré bolo významnou udalosťou zapísanou v knihe zákonov.

V Číne začali s vydávaním katalógov všetkých komét od roku 613 pred Kr. Vo vydávaní pokračovali až do roku 1644.

Pôsobil v Grécku učenec Táles z Milétu. Zhrnul a rozšíril poznatky Babylončanov, vedel predpovedať zatmenia Mesiaca a Slnka podľa 18-ročného cyklu a fenickú Kynosuru premenoval na Malú medvedicu.

Na 28. mája predpovedal Táles z Milétu zatmenie Slnka. Zatmenie sa odohralo počas bitky medzi Médmi a Lýdmi. Tento 3-minútový úkaz tak prekvapil bojovníkov, že prestali bojovať.

Pytagoras, Herakleitos a Filolaos prijali teóriu o ročnom obehu Zeme okolo Slnka a dennej rotácie Zeme okolo svojej osi. Teóriu o storočie neskôr spochybnil Aristarchos zo Samu, Archimédes, neskôr aj Plutarchos a Seneca. Naopak, židovský učenec Zofar z 2. storočia a hinduský učenec Arjabháta v 5. storočí teóriu prijali a ďalej šírili.

Metón skonštruoval v Aténach prvé slnečné hodiny.

Eudoxos z Knidu vypracoval zoznam hviezd a súhvezdí. Je najstarší, aký sa dodnes zachoval.

Papirius Cursor skonštruoval prvé slnečné hodiny v Ríme.

Aratos básnicky opísal súhvezdia a ich polohy vzhľadom k hviezdam

Hipparchos zostavil Katalóg hviezd viditeľných voľným okom. Zostavil tiež stupnicu jasnosti hviezd, ktoré podľa jasnosti rozdelil do šiestich tried. Jeho katalóg je najstarší, aký sa zachoval.

1 - 1700[upraviť | upraviť zdroj]

Ptolemaios napísal Almagest.

as-Súfí vydal Knihu stálic

Alfonz X. Kastílsky vydal Alfonzínske tabuľky, ktoré sa používali až do čias Kopernika.

Ulugbeg vypracoval svoje tabuľky hviezd a panét. Presnosťou sa vyrovnali Braheovým tabuľkám.

Mikuláš Kopernik vydal dielo De revolutionibus orbium coelestium (O pohyboch nebských sfér), v ktorom dokazoval, že Zem obieha okolo Slnka. Dielo zaradila cirkev do Zoznamu zakázaných kníh v roku 1616.

Galileo Galilei prvýkrát použil ďalekohľad na pozorovanie nebeských telies.

Kepler dokončil dielo Harmonices Mundi (Harmónia sveta) , v ktorom opísal zákony pohybu nebeských telies.

Isaac Newton vydal dielo Philosophiae Naturalis Principia Mathematica (Matematické princípy prírodnej filozofie), v ktorom sformuloval gravitačnú teóriu.

1701 - 1800[upraviť | upraviť zdroj]

Edmund Halley vypočítal dráhu kométy, ktorá bola po ňom neskôr nazvaná. Výpočty uverejnil v diele Synopsis astronomiae cometicae (Prehľad komét).

Edmund Halley zistil vlastný pohyb hviezd.

James Bradley objavil aberáciu hviezd.

James Bradley objavil nutáciu hviezd.

Immanuel Kant sformuloval teóriu o vzniku slnečnej sústavy z rotujúceho mračna prvotnej hmoty a opísal ju v diele Naturgeschichte und Theorie des Himmels.

William Herschel objavil 13. marca v súhvezdí Blíženci planétu Urán.

Herschel uverejnil svoj prvý katalóg dvojhviezd a objavil vlastný pohyb Slnka.

John Goodricke objavil kolísanie jasnosti hviezdy δ Cephei.

Edward Piggot uverejnil prvý katalóg premenných hviezd s 12 objektmi.

William Herschel vydal svoju klasifikáciu hmlovín

Ernst Florens Friedrich Chladni dokázal, že meteority majú mimozemský pôvod.

Pierre Simon Laplace zverejnil svoju kozmogonickú teóriu.

Na observatóriu Seeberg pri Gothe v Nemecku sa na prvej astronomickej konferencii stretlo 15 astronómov.

Herschel objavil v elektromagnetickom spektre oblasť infračerveného žiarenia.

1801 - 1850[upraviť | upraviť zdroj]

Giuseppe Piazzi objavil prvú planétku nazvanú Ceres.

Johann Wilhelm Ritter objavil v elektromagnetickom spektre oblasť ultrafialového žiarenia.

Herschel potvrdil existenciu dvojhviezd.

Wilhelm Olbers objavil planétku Vesta, čím podnietil diskusiu o planéte medzi Marsom a Jupiterom, ktorá sa rozpadla.

Joseph von Fraunhofer objavil v slnečnom spektre tmavé čiary, neskôr nazvané po ňom.

Bernhard von Lindenau založil Časopis pre astronómiu a príbuzné vedy.

Friedrich Wilhelm Bessel uskutočnil prvé merania polôh hviezd a vydal knihu Základy astronómie.

V Londýne bola založená Astronomická spoločnosť.

V Göttingene vzniklo prvé magnetické observatórium.

Struve dokázal na príklade Vegy, že stálice majú paralaxu.

Christian Doppler publikoval princíp zdanlivých zmien frekvencií zdrojov svetla a zvuku v pohybe, ktorý neskôr dostal pomenovanie po ňom.

Hermann von Helmholtz a Julius Robert von Mayer objavili Zákon zachovania energie.

Objav ôsmej planéty slnečnej sústavy - Neptúna. Na základe výpočtov Le Verriera ju v noci z 23. septembra na 24. septembra Johann Gottfried Galle na Berlínskej hvezdárni.

1851-1900[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1852

Rudolf Wolf určil 11-ročný cyklus slnečných škvŕn.

  • 1853

William Huggins určil uhlové rýchlosti niektorých hviezd na základe Dopplerovho posunu čiar v ich spektre.

  • 1854

François Arago začal vydávať prvý populárno-vedecký astronomický časopis Astronomie populair.

  • 1860

Gustav Kirchhoff a Robert Bunsen publikovali prácu, v ktorej sformulovali základné zákony spektrálnej analýzy

  • 1861

Johann Zöllner skonštruoval astrofotometer.

  • 1862

Alvan Graham Clark objavil sprievodcu Síria.

  • 1868

Joseph Norman Lockyer a Pierre Jules César Janssen objavil pri zatmení Slnka dovtedy neznámy prvok - hélium.

  • 1871

Mikuláš Konkoly-Thege zriadil prvú hvezdáreň na území Slovenska v Starej Ďale (dnes Hurbanovo).

  • 1877

Giovanni Schiaparelli objavil pri pozorovaní Marsu útvary, ktoré nazval "kanály". Tento objav rozprúdil živé debaty o inteligentnom živote mimo planétu Zem.

  • 1878

George Elery Hale vynašiel spektroheliograf.

  • 1889

Edward Charles Pickering objavil prvú spektroskopickú dvojhviezdu Ksí Ursae Majoris