Chronologický prehľad dejín Kórey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto je Chronologický prehľad dejín Kórey do roku 1945

Prehistorické obdobie <asi 500 000-2333 pred Kr.>[upraviť | upraviť zdroj]

pred asi 500 000 rokmi začiatok paleolitickej kultúry v Kórei

asi 6. tisícročie pred Kr. začiatok neolitickej kultúry (keramika so špicatým dnom, hrebeňová keramika)

Obdobie Ko (Starý) Čoson a Wiman Čoson <2333 pred Kr.–108 pred Kr.>[upraviť | upraviť zdroj]

2333 pred Kr. 1. rok tradičného kórejského letopočtu, podľa legendy Tangun zakladá kráľovstvo Čoson

asi 8. stor. pred Kr. začiatok doby bronzovej (dolmeny, nezdobená keramika, poľnohospodárske náradie)

asi pol. 1. tisícročia pred Kr. vznik ríše Čin (Činguk) z kmeňov Han na juhu Kórejského polostrova

asi 5. stor pred Kr. začiatok doby železnej

asi 194 pred Kr. založenie kráľovstva Wiman Čoson

109-108 pred Kr. nájazdy čínskych vojsk pod velením cisára Wu-tiho na Kórejský polostrov; koniec ríše Wiman Čoson; vytvorenie čínskych administratívnych oblastí (tzv. štyri chanské okruhy s centrom v Lo-langu, kór. Nangnang)

Obdobie Troch kráľovstiev: Kogurjo, Päkče, Silla <1. stor. pred Kr.–668 nl>[upraviť | upraviť zdroj]

57 pred Kr. tradičný dátum založenia Silly

37 pred Kr. tradičný dátum založenia Kogurja

18 pred Kr. tradičný dátum založenia Päkče

313 nl Kogurjo likviduje zvyšky čínskeho okruhu Lo-lang

372 nl prijatie budhizmu a založenie najvyššej konfuciánskej školy Thähak v štáte Kogurjo

384 príchod budhizmu do Päkče

427 prenesenie hlavného mesta ríše Kogurjo do dnešného Pchongjangu

503 premenovanie štátu Saro na Silla

527 (resp. 535) prijatie budhizmu v Sille

562 definitívne pripojenie štátu Kaja k Sille

612 nájazd čínskych vojsk dynastii Suej do Kogurja odrazil generál Uldži Mundok

644-668 nájazdy čínskej dynastii Thang do Kogurja

663 dobytie Päkče spojenými vojskami Silly a Thang

668 dobytie Kogurja spojenými vojskami Silly a Thang

Obdobie Zjednotenej Silly <668-918>[upraviť | upraviť zdroj]

674 prijatie nového kalendára z thangskej Číny

682 založenie Štátnej koncuciánskej školy

698 vznik kráľovstva Parhä

892 založenie kráľovstva Hu (Neskoré) Päkče

901 založenie kráľovstva Hu (Neskoré) Kogurjo

Obdobie Korjo <918–1392>[upraviť | upraviť zdroj]

918 Wang-gon (kráľ Thädžo) zakladá kráľovstvo Korjo

926 Parhä podlieha pod nájazdami Kitánov

935 posledný šillanský kráľ sa podriaďuje kráľovstvu Korjo

936 porážka Neskorého Päkče, zjednotenie Kórey

958 prijatie čínskeho systému štátnych skúšok pre civilných úradníkov

993-1019 nájazdy Kitánov a ich odrazenie generálom Kang Kam-čhanom

1104, 1107 nájazdy Džurdženov

1135-1136 prevrat mnícha Mjočhonga

1145 Kim Pu-šik dokončuje dielo Samguk sagi

1170 vojenský prevrat pod vedením generála Čong Čung-bua

1193-1198 povstania roľníkov a otrokov

1196 prevrat Čhwe Čhung-hona, začiatok vlády rodu Čhwe

1231 prvý nájazd Mongolov na Kóreu

1232 útek kórejského kráľovského dvora na ostrov Kanghwado, druhý mongolský najazd

1234 vynájdenie tlače pomocou pohyblivých kovových typov

1235 tretí mongolský nájazd

1251 vytvorenie zbierky budhistických textov Tripitaka Koreana – Pchalman tädžanggjong (po zničení prvej rezby z r. 1087 pri nájazdoch Mongolov)

1258 koniec vlády rodu Čhwe

1259 mierová dohoda s Mongolmi, prijatie mongolskej nadvlády

1270 návrat dvora Korjo do Kägjongu (Käsongu), prijatie vazalského vzťahu voči Mongolom

1270-1273 povstanie „troch elitných patrolí”, Sambjolčho

1274, 1281 mongolsko-kórejská výprava do Japonska

1285 vydanie Samguk jusa mnícha Irjona

1359-1361 vpády čínskych povstalcov, tzv. Červených turbanov, do Kórey

polovica 14. stor. koniec mongolského panovania v Kórei

1388 prevarat generála Yi Song-gjeho

Obdobie dynastie Yi (Čoson) <1392–1910>[upraviť | upraviť zdroj]

1392 Yi Song-gje (Thädžo) zakladá dynastiu Yi

1394 Hanjang (dnešný Soul) sa stáva hlavným mestom Kórey

1443 vytvorenie kórejského hláskového písma (hangul)

1446 vyhlásenie kórejského hláskového písma kráľovským dekrétom

1451 vydanie úradnej histórie štátu Korjo – Korjosa

1571 vyhlásenie Veľkého zákonníka správy štátu Kjongguk tädžon

1559-1562 povstanie chudoby pod vedením Im Kkok-čonga

1592-1598 vpády Japonska do Kórey, tzv. imdžinská vojna

asi 1610 Kórea sa oboznamuje s kresťanstvom

1627, 1636 nájazdy Mandžuov na Kóreu

polovica 17. stor. začiatok hnutia širhak

1653 Holanďan H. Hamel, autor prvej európskej knihy o Kórei, stroskotal s 38 námorníkmi pri ostrove Čedžudo

koniec 18. stor. prenikanie kresťanstva do Pekingu

1785, 1791, 1801 protikresťanské pogromy

1811-1812 veľké povstanie roľníkov v severozápadnej Kórei pod vedením Hong Kjong-näho

1816, 1832 britské lode žiadajú nadviazanie obchodných stykov

1832 prví francúzski misionári prenikajú tajne do kraju

1839 protikresťanské pogromy, poprava troch kresťanských misionárov

40.-60. roky 19. stor. prenikanie cudzích plavidiel ku brehom Kórey, pokusy o prelomenie izolácie kraju

1864 princ-regent Täwongun preberá vládu v mene nedospelého syna Kodžonga; posilnenie izolácie kraju

1865 poprava zakladateľa Východnej náuky tonghak, Čwe Če-u

1866 prenasledovanie kresťanov; poprava 9 francúzskych misionárov; americká obchodná loď General Sherman po preniknutí k Pchongjangu zničená na rieke Tädonggang; francúzska vojenská expedícia odrazená na ostrove Kanghwa-do

1871 vojenská intervencia USA odrazená na ostrove Kanghwado

1873 koniec vlády Täwonguna, prevzatie moci kráľom Kodžongom, resp. rodinou kráľovnej Min

1875 incident japonskej lodi Undžó

1876 na ostrove Kanghwado sprostredníctvom Číny podpísaná medzi Kóreou a Japonskomprvá nerovnoprávna zmluva; koniec politiky izolácie

1880 otvorenie prístavu Wonsan pre japonských obchodníkov

1882 podpis kórejsko-americkej zmluvy; vzbura vojska a chudoby; Täwongun odvlečený do Číny; podpísanie ďalšej dohody s Japonskom v Čemulpho; čínsko-kórejská obchodná zmluva upevňuje pozíciu Číny

1883 podpis zmlúv s Veľkou Britániou a Nemeckom

1884 podpis zmlúv s Talianskom a Ruskom; december: neúspešný pokus skupiny liberálnych reformátorov na čele s Kim Ok-kjunom o prevrat; čínska vojenská intervencia a útek reformátorov do Japonska; príchod prvého protestantského misionára

1885 Tiencinská konferencia upravuje dočasné vzťahy Japonska a Číny v Kórei; návrat Täwonguna z Číny

1886 vznik prvej dievčenskej školy Ehwa; podpis zmluvy s Francúzskom

1894 vznik rozsiahleho roľníckeho povstania tonghak; vypuknutie čínsko-japonskej vojny; začiatok reform kabo

1895 koniec čínsko-japonskej vojny; podpis mierovej zmluvy v Šimonoseki 17. marca 1895; potlačenie povstania tonghak japonským a kórejským vládnym vojskom; zavraždenie kráľovnej Min Japoncami

1896 prijatie gregoriánskeho kalendára; kráľ Kodžong sa schováva na ruskom veľvyslanectve; vznik Klubu nezávislosti, prvé legálne politické organizácie moderného typu; stavba Brány nezávislosti

1897 návrat kráľa Kodžonga z ruského veľvyslanectva; Kórea sa vyhlasuje za cisárstvo (Tähan čeguk)

1898 zákaz Klubu nezávislosti

1899 sprístupnená časť železničnej trati Soul-Inčhon

1900 zavedenie pouličného osvetlenia v Soule

1901 podpis zmluvy s Belgickom

1902 podpis zmluvy s Rakúsko-Uhorskom a Dánskom; Veľká Británia zmluvou s Japonskom uznáva „špeciálne záujmy” Japonska v Kórei

1904-1905 rusko-japonská vojna; portsmouthská mierová zmluva (5.9.1905) priznáva zvláštne práva Japoncov v Kórei

1905 americko-japonské pojednanie (Taft-Kacura) priznáva „špeciálne záujmy” Japonska v Kórei; 17. novembra: podpis japonsko-kórejskej „protektorátnej zmluvy”

1906 Itó Hirobumi ako prvý japonský generálny rezident prichádza do Kórey

1906-1910 rast protijaponských ozbrojených akcií armád spravodlivosti (uibjong)

1907 neúspešný pokus Kórey protestovať na 2. medzinárodnej mierovej konferencii v Haagu proti nezákonnému postupu Japonska; abdikácia Kodžonga a nástup Sundžonga; rozpustenie kórejskej armády

1910 22. august: anexia Kórey Japonskom

Obdobie japonskej kolonálnej nadvlády <1910–1945>[upraviť | upraviť zdroj]

1910 1. október: riadením administratívy poverený generálny gubernátor (Čhongdok) podriadený priamo japonskému cisárovi, ako prvý nastúpil japonský generál Terauči Masatake; začiatok registrovania pôdy

1918 ukončenie registrovania pôdy

1919 začiatok masového hnutia za nezávislosť – „Hnutie 1. marca:; vznik kórejskej dočasnej vlády v Šanghaji

1925 založenie Komunistickej strany Kórey

1926 pohreb posledného vládcu dynastii Yi (Sundžonga)

1927 Šinganhwe – pokus o vytvorenie jednotného protijaponského národného frontu

1929 študentské nepokoje v Kwangdžu

1942 mobilizácia Kórejčanov do japonskej cisárskej armady

1943 1. decembra - Káhirská deklarácia priznala Kórei právo na slobodu a nezávislosť

1945 február - Jaltská konferencia - tri mocnosti USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz delia Kórejský polostrov na dve časti podľa 38. rovnobežky

1945 15. augusta - po kapitulácii Japonska sa Kórea stáva nezávislou, ale vzápätí je podelená na dve sféry vplyvu pod kontrolou vojsk na severe - Sovietskeho zväzu a na juhu - armády USA