Chronostratigrafická tabuľka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Chronostratigrafická tabuľka je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky zoradené dejiny Zeme.

Zem je stará asi 4570 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vyhynutiami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická minulosť Zeme sa delí na nasledovné geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:

V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvilencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná

Tabuľka[upraviť | upraviť zdroj]

Dolu uvedená tabuľka je prevzatá podľa tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (stav v roku 2004[1] s úpravami 2009[2] a 2014[3]). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi regionálne rozličné delenia, táto komisia bola vytvorená práve preto, aby sa tieto delenia a názvy medzinárodne zjednotili.

Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.

eón éra perióda[1] epocha vek Trvanie hlavné udalosti špecifické fosílie
mil. r.[2] ±[3]
Fanero-
zoikum
Kenozoikum Kvartér[4] Holocén   0,0117 usadenie sa človeka  
Pleistocén mladý 0,126 vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka H. sapiens
Neandertálec
H. erectus
stredný (Jonian) 0,781
starý (Kalábr) 1,806
najstarší (Gelas) 2,588   H. habilis
Neogén[5] Pliocén Piacenz (Piačenz) 3,600 Abel, Lucy
Zancl 5,333  
Miocén Mesin (Messin) 7,246    
Tortón 11,62
Serravall 13,82
Langh 15,97
Burdigal 20,44
Akvitán 23,03
Paleogén[6] Oligocén Chatt 28,1    
Rupel 33,9
Eocén Priabón 38,0 prvé moderné cicavce  
Bartón 41,3
Lutét 47,8
Ypres (Ypress) 56,0
Paleocén Tanet 59,2    
Seland (?) 61,6
Dán 66,0
Mezozoikum Krieda vrchná krieda Mástricht 72,1 0,2 oddelenie rozpad Gondwany
rozkvet a vyhynutie dinosaurov
prvé cicavce s placentou
amonity
Kampán 83,6 0,2
Santón 86,3 0,5
Koňak 89,8 0,3
Turón 93,9
Cenoman 100,5
spodná krieda Alb 113,0  
Apt 125,0
Barém 129,4
Hoteriv 132,9
Valanžin (Valangin) 139,8
Berias 145,0 0,8
Jura vrchná jura
malm
Titón 152,1 0,9 cicavce vačkovce, prvé vtáky
prvé krytosemenné rastliny
Kimeridž 157,3 1,0
Oxford 163,5 1,0
stredná jura
dogger
Kelovej 166,1 1,2  
Bat 168,3 1,3
Bajok 170,3 1,4
Álen 174,1 1,0
spodná jura
lias
Toark 182,7 0,7 rozdelenie Pangey
Pliensbach 190,8 1,0
Sinemúr 199,3 0,3
Hetanž 201,3 0,2
Trias vrchný trias Rét 208,5 prvé dinosaury
vajcorodé cicavce
keratity
Norik 228,0
Karn 235,0
stredný trias Ladin 242,0
Anis 247,2
spodný trias Olenek 251,2
Induan (?) 252,2 0,5
Paleozoikum Perm Loping Čchangsing (?) 254,2 0,1 veľké permské vymieranie  
Wuťiapching (?) 259,9 0,4
Guadalup Capitan 265,1 0,4    
Word 268,8 0,5
Road 272,3 0,6
Cisural Kungur 279,3 0,6    
Artinsk 290,1 0,1
Sakmar 295,5 0,4
Assel 298,9 0,2
Karbón Penssylván Gžel 303,7 0,1 rozmach hmyzu
prvé plazy
prvé primitívne stromy veľkého vzrastu
vznik kontinentu Pangea
 
Kasimov 307,0 0,1
Moskov 315,2 0,2
Baškir 323,2 0,4
Mississip Serpuchov 330,9 0,2  
Visén 346,7 0,4
Turnén 358,9 0,4
Devón Vrchný devón Famen 372,2 1,6 prvé obojživelníky, papraďorasty  
Frasn 382,7 1,6
Stredný devón Givet 387,7 0,8  
Eifel 393,3 1,2
Spodný devón Ems 407,6 2,6  
Prág 410,8 2,8
Lochkov 419,2 3,2
Silúr Přídolí Přídol 423,0 2,3 prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach eurypteridy
Ludlow Ludford 425,6 0,9
Gorst 427,1 0,7
Wenlock Homer 430,5 0,7
Sheinwood 433,4 0,8
Llandover Telych (?) 438,5 1,1
Éron 440,8 1,2
Rhuddan 443,4 1,5
Ordovik Vrchný ordovik Hirnant (?) 445,2 1,4 jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov graptolity
Kat (?) 453,0 0,7
Sandb (?) 458,4 0,9
Stredný ordovik Darriwil (?) 467,3 1,1
Daping (?) 470,0 1,4
Spodný ordovik Flo (?) 477,7 1,4
Tremadok 485,4 1,9
Kambrium Furong   489[7] - kambrická explózia trilobity
Jiangshian 494 -
Pajb (?) 497
Séria 3 Gužang (?) 500,5 -
Drum (?) 504,5 -
  509 -
Séria 2   515 -
  521
Terreneuv (?)   529 -
Fortun (?) 541,0 1,0
koniec prekambria[8]
Protero-
zoikum
[9]
Neo-
protero-
zoikum
Ediakarium (?)   541 - prvé mnohobunkovce, červy  
Kryogenium (?) Varanger (?)   635 - Varangerské zaľadnenie
Sturt   850 -
Tonium (?)   1 000 - vznik kontinentu Rodinia
Mezo-
protero-
zoikum
Stenium (?)   1 200 -   akritarchy
Ektazium (?)   1 400 -
Kalymnium (?)   1 600 -
Paleo-
protero-
zoikum
Staterium (?)   1 800 - vznik kontinentu Columbia  
Orosirium (?)   2 050 - prvé eukaryoty,
zvyšuje sa obsah kyslíka
Rhyacium (?)   2 300 -
Siderium (?)   2 500 -
Archaikum[10] Neoarchaikum   2 800 - mizne metán
mizne oxid uhličitý,
archeobaktérie
stromatolity
Mezoarchaikum   3 200 -
Paleoarchaikum   3 600 -
Eoarchaikum   nedef.
(3800)
-
Hadaikum[11][12]   nedef.
(4 550)
- vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry


Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
  2. ^ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
  3. ^ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2012 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania
  4. ^ Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Kým prvohory, druhohory a štvrtohory sa dnes používajú ako synonymum pre paleozoikum, mezozoikum a kvartér, označenie treťohory a na čas aj štvrtohory bolo v roku 2004 oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 boli štvrtohory znova zavedené ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Treťohory v roku 2005 zostávajú iba ako neformálna jednotka.
  5. ^ Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vend, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
  6. ^ Aj keď sa často používa, hadaikum nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadaikom je len dohodnutá.
  7. ^ Jednotky kambria sú neoficiálne a čakajú na ratifikáciu.
  • (?) Otáznik v zátvorke znamená, že slovenský preklad stupňa je iba (systematický) odhad a oficiálny slovenský tvar sa nepodarilo nájsť, čo vyplýva z toho, že ide spravidla o novo ustanovené medzinárodné pomenovania.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p.
  2. International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
  3. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]