Chronostratigrafická tabuľka
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chronostratigrafická tabuľka je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky zoradené dejiny Zeme.
Zem je stará asi 4570 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vyhynutiami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.
Obsah |
Terminológia [upraviť]
Geologická minulosť Zeme sa delí na nasledovné geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
- eón
- éra (ératerm) – grupa (skupina útvarov)
- perióda – systém (útvar, formácia)
- epocha – séria (oddelenie, oddiel)
- vek – etáž (stupeň)
- obdobie (v užšom zmysle) (chronozóna) – zóna (pásmo)
- doba – horizont (vrstva)
V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvilencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná
Tabuľka [upraviť]
Dolu uvedená tabuľka je prevzatá podľa tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (stav v roku 2004[1] s úpravami 2009[2]). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi regionálne rozličné delenia, táto komisia bola vytvorená práve preto, aby sa tieto delenia a názvy medzinárodne zjednotili.
Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.
| eón | éra | perióda[1] | epocha | vek | Trvanie | hlavné udalosti | špecifické fosílie | |
| mil. r.[2] | ±[3] | |||||||
| Fanero- zoikum |
Kenozoikum | Kvartér[4] | Holocén | 0,0117 | usadenie sa človeka | |||
| Pleistocén | mladý | 0,126 | vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka | H. sapiens Neandertálec H. erectus |
||||
| stredný (Jonian) | 0,781 | |||||||
| starý (Kalábr) | 1,806 | |||||||
| najstarší (Gelas) | 2,588 | H. habilis | ||||||
| Neogén[5] | Pliocén | Piacenz (Piačenz) | 3,600 | Abel, Lucy | ||||
| Zancl | 5,333 | |||||||
| Miocén | Mesin (Messin) | 7,246 | ||||||
| Tortón | 11,62 | |||||||
| Serravall | 13,82 | |||||||
| Langh | 15,97 | |||||||
| Burdigal | 20,44 | |||||||
| Akvitán | 23,03 | |||||||
| Paleogén[6] | Oligocén | Chatt | 28,1 | |||||
| Rupel | 33,9 | |||||||
| Eocén | Priabón | 38,0 | prvé moderné cicavce | |||||
| Bartón | 41,3 | |||||||
| Lutét | 47,8 | |||||||
| Ypres (Ypress) | 56,0 | |||||||
| Paleocén | Tanet | 59,2 | ||||||
| Seland (?) | 61,6 | |||||||
| Dán | 66,0 | |||||||
| Mezozoikum | Krieda | vrchná krieda | Mástricht | 72,1 | 0,2 | oddelenie rozpad Gondwany rozkvet a vyhynutie dinosaurov prvé cicavce s placentou |
amonity | |
| Kampán | 83,6 | 0,2 | ||||||
| Santón | 86,3 | 0,5 | ||||||
| Koňak | 89,8 | 0,3 | ||||||
| Turón | 93,9 | |||||||
| Cenoman | 100,5 | |||||||
| spodná krieda | Alb | 113,0 | ||||||
| Apt | 125,0 | |||||||
| Barém | 129,4 | |||||||
| Hoteriv | 132,9 | |||||||
| Valanžin (Valangin) | 139,8 | |||||||
| Berias | 145,0 | 0,8 | ||||||
| Jura | vrchná jura malm |
Titón | 152,1 | 0,9 | cicavce vačkovce, prvé vtáky prvé krytosemenné rastliny |
|||
| Kimeridž | 157,3 | 1,0 | ||||||
| Oxford | 163,5 | 1,0 | ||||||
| stredná jura dogger |
Kelovej | 166,1 | 1,2 | |||||
| Bat | 168,3 | 1,3 | ||||||
| Bajok | 170,3 | 1,4 | ||||||
| Álen | 174,1 | 1,0 | ||||||
| spodná jura lias |
Toark | 182,7 | 0,7 | rozdelenie Pangey | ||||
| Pliensbach | 190,8 | 1,0 | ||||||
| Sinemúr | 199,3 | 0,3 | ||||||
| Hetanž | 201,3 | 0,2 | ||||||
| Trias | vrchný trias | Rét | 208,5 | prvé dinosaury vajcorodé cicavce |
keratity | |||
| Norik | 228,0 | |||||||
| Karn | 235,0 | |||||||
| stredný trias | Ladin | 242,0 | ||||||
| Anis | 247,2 | |||||||
| spodný trias | Olenek | 251,2 | ||||||
| Induan (?) | 252,2 | 0,5 | ||||||
| Paleozoikum | Perm | Loping | Čchangsing (?) | 254,2 | 0,1 | veľké permské vymieranie | ||
| Wuťiapching (?) | 259,9 | 0,4 | ||||||
| Guadalup | Capitan | 265,1 | 0,4 | |||||
| Word | 268,8 | 0,5 | ||||||
| Road | 272,3 | 0,6 | ||||||
| Cisural | Kungur | 279,3 | 0,6 | |||||
| Artinsk | 290,1 | 0,1 | ||||||
| Sakmar | 295,5 | 0,4 | ||||||
| Assel | 298,9 | 0,2 | ||||||
| Karbón | Penssylván | Gžel | 303,7 | 0,1 | rozmach hmyzu prvé plazy prvé primitívne stromy veľkého vzrastu vznik kontinentu Pangea |
|||
| Kasimov | 307,0 | 0,1 | ||||||
| Moskov | 315,2 | 0,2 | ||||||
| Baškir | 323,2 | 0,4 | ||||||
| Mississip | Serpuchov | 330,9 | 0,2 | |||||
| Visén | 346,7 | 0,4 | ||||||
| Turnén | 358,9 | 0,4 | ||||||
| Devón | Vrchný devón | Famen | 372,2 | 1,6 | prvé obojživelníky, papraďorasty | |||
| Frasn | 382,7 | 1,6 | ||||||
| Stredný devón | Givet | 387,7 | 0,8 | |||||
| Eifel | 393,3 | 1,2 | ||||||
| Spodný devón | Ems | 407,6 | 2,6 | |||||
| Prág | 410,8 | 2,8 | ||||||
| Lochkov | 419,2 | 3,2 | ||||||
| Silúr | Přídolí | Přídol | 423,0 | 2,3 | prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach | eurypteridy | ||
| Ludlow | Ludford | 425,6 | 0,9 | |||||
| Gorst | 427,1 | 0,7 | ||||||
| Wenlock | Homer | 430,5 | 0,7 | |||||
| Sheinwood | 433,4 | 0,8 | ||||||
| Llandover | Telych (?) | 438,5 | 1,1 | |||||
| Éron | 440,8 | 1,2 | ||||||
| Rhuddan | 443,4 | 1,5 | ||||||
| Ordovik | Vrchný ordovik | Hirnant (?) | 445,2 | 1,4 | jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov | graptolity | ||
| Kat (?) | 453,0 | 0,7 | ||||||
| Sandb (?) | 458,4 | 0,9 | ||||||
| Stredný ordovik | Darriwil (?) | 467,3 | 1,1 | |||||
| Daping (?) | 470,0 | 1,4 | ||||||
| Spodný ordovik | Flo (?) | 477,7 | 1,4 | |||||
| Tremadok | 485,4 | 1,9 | ||||||
| Kambrium | Furong | 489[7] | - | kambrická explózia | trilobity | |||
| Jiangshian | 494 | - | ||||||
| Pajb (?) | 497 | |||||||
| Séria 3 | Gužang (?) | 500,5 | - | |||||
| Drum (?) | 504,5 | - | ||||||
| 509 | - | |||||||
| Séria 2 | 515 | - | ||||||
| 521 | ||||||||
| Terreneuv (?) | 529 | - | ||||||
| Fortun (?) | 541,0 | 1,0 | ||||||
| koniec prekambria[8] | ||||||||
| Protero- zoikum[9] |
Neo- protero- zoikum |
Ediakarium (?) | 541 | - | prvé mnohobunkovce, červy | |||
| Kryogenium (?) | Varanger (?) | 635 | - | Varangerské zaľadnenie | ||||
| Sturt | 850 | - | ||||||
| Tonium (?) | 1 000 | - | vznik kontinentu Rodinia | |||||
| Mezo- protero- zoikum |
Stenium (?) | 1 200 | - | akritarchy | ||||
| Ektazium (?) | 1 400 | - | ||||||
| Kalymnium (?) | 1 600 | - | ||||||
| Paleo- protero- zoikum |
Staterium (?) | 1 800 | - | vznik kontinentu Columbia | ||||
| Orosirium (?) | 2 050 | - | prvé eukaryoty, zvyšuje sa obsah kyslíka |
|||||
| Rhyacium (?) | 2 300 | - | ||||||
| Siderium (?) | 2 500 | - | ||||||
| Archaikum[10] | Neoarchaikum | 2 800 | - | mizne metán mizne oxid uhličitý, archeobaktérie |
stromatolity | |||
| Mezoarchaikum | 3 200 | - | ||||||
| Paleoarchaikum | 3 600 | - | ||||||
| Eoarchaikum | nedef. (3800) |
- | ||||||
| Hadaikum[11][12] | nedef. (4 550) |
- | vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry | |||||
Poznámky [upraviť]
- ^ Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
- ^ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
- ^ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2012 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania
- ^ Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Kým prvohory, druhohory a štvrtohory sa dnes používajú ako synonymum pre paleozoikum, mezozoikum a kvartér, označenie treťohory a na čas aj štvrtohory bolo v roku 2004 oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 boli štvrtohory znova zavedené ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Treťohory v roku 2005 zostávajú iba ako neformálna jednotka.
- ^ Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vend, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
- ^ Aj keď sa často používa, hadaikum nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadaikom je len dohodnutá.
- ^ Jednotky kambria sú neoficiálne a čakajú na ratifikáciu.
- (?) Otáznik v zátvorke znamená, že slovenský preklad stupňa je iba (systematický) odhad a oficiálny slovenský tvar sa nepodarilo nájsť, čo vyplýva z toho, že ide spravidla o novo ustanovené medzinárodné pomenovania.
Referencie [upraviť]
- ↑ Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p.
- ↑ International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
Externé odkazy [upraviť]
