Chtelnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′08″S 17°37′28″V / 48.568889°S 17.624444°V / 48.568889; 17.624444
Chtelnica
obec
Chtelnica-Kostol Najsvatejsej Trojice.jpg
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Nadmorská výška 204 m n. m.
Súradnice 48°34′08″S 17°37′28″V / 48.568889°S 17.624444°V / 48.568889; 17.624444
Rozloha 32,97 km² (3 297 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 569 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 77,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Peter Radošinský[3] (KDH, SDKÚ-DS)
PSČ 922 05
ŠÚJ 507121
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Chtelnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.chtelnica.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Chtelničan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Chtelnica je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 204 m n. m., v údolí Chtelnického potoka.[5]

Názvy obce v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1208 – 1209 Wytelnize[5]
  • 1258 Uitunche
  • 1332 – 1337 Visencia
  • 1394 Wythenche
  • 1423 Wittence
  • 1437 Tynicze
  • 1531 Vtelnica, Wftelnicz, Vitencia
  • 1542 Wtelnicza
  • 1571, 1691 Vitencze
  • 1610 Vience
  • 1637 Chtelnica, Wittencz
  • 1773 Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza
  • 1786 Wittenz, Chtelnicze, Telnitz
  • 1808 Vitténcz, Telnitz, Chtělnice
  • 1863 – 1918 Vittencz
  • 1920 Chtelnica

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom. Fara sa v obci spomína v rokoch 1332 – 1337. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Jána Krstiteľa je z roku 1423.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Najsvätejšej Trojice v Chtelnici[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol sa začal stavať 6. mája 1794, kedy posvätili zakladný kameň. Stavba bola dokončená roku 1800 a slávnostne ho konsekroval 21. júna 1801. Kostol je vysoký 46 metrov, a kríž na veži meria 4 metre.
  • Dĺžka kostola je približne 45 metrov a šírka 14 metrov. Veža je 3.9 metra široká.
  • Vo veži kostola sú v súčasnosti 3 zvony. Najväčší váži 750 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Trojica, jediný Bože, zmiluj sa nad nami.“
  • Druhý zvon váži 550 kilogramov a je najnovší. Je na ňom napísané: „Svätý Karol Boromejský, oroduj za nás“. Zvon uliala rodina Dytrichová na Morave v dedinke Brodek u Přerova.
  • Najmenší zvon má 300 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Panna Mária. oroduj za nás".
  • V strede je oltár z mramoru, pri ktorom je kňaz obrátený k veriacim.
  • Organ, ktorý sa nachádza na chóre je z konca 18. storočia je značky Rieger, a vyrobený bol v Krnove ako 1 333 kus.

Rekonštrukcie kostola:

  • v roku 1995 bola obnovená pod kostolom krypta s vchodom od severnej strany bola vybetónovaná a osadili sa železné schody
  • oprava organa v roku 1998 – 1999 (oprava stála 80 000 bez materiálu). V súčasnosti (rok 2009) sa organ opäť rekonštruuje
  • elektrického osvetlenia zavedené v roku 1940
  • oprava strechy veže a pokrytie medeným plechom vykonaná v roku 1983
  • elektrifikácia zvonov v roku 1973
  • od roku 1982 – 1985 obnova oltárov, obrazov a sôch, ďalej pozlátenie kazateľnice, obnova klenby presbytéria a namontované nové lavice

Kostol svätého Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol svätého Jána Krstiteľa je pravdepodobne najstaršou historicko-kultúrnou pamiatkou v Chtelnici.
  • Presný dátum nie je nikde zaznamenaný, no podľa indícií možno predpokladať, že vznikol na konci 13. storočia, respektíve začiatku 14. storočia.
  • Pôvodne veľká stavba bola zničená následkom požiaru, obnovená bola iba časť lode.
  • Miesto na ktorom je postavený bolo pôvodne centrum obce Chtelnica, ktoré sa neskôr presunulo do oblasti terajšieho farského kostola Najsvätejšej Trojice.
  • Správu kostola má na starosti miestny farár. Využívaný je však iba príležitostne – na sviatok sv. Jána Krstiteľa, prípadne na púťové omše v letnom období.

Chtelnické privilégiá[upraviť | upraviť zdroj]

Chtelnica musela získať prvé výsady mestečka už pred rokom 1394 (r.1394 je spomínaná ako opidum Vitencye). Ďalšie výsady Chtelnica dostala od Stibora zo Stiboríc ml. v roku 1423. Tieto privilégiá zrejme zahŕňali mýtne právo a právo na výročný jarmok. Keď zomrel Stibor ml. Dobrovodské panstvo aj s Chtelnicou kráľ Žigmund venoval Michalovi Országhovi z Gútu. Gróf Országh získal od kráľa výsady, ktoré oslobodzovali Chtelnicu (Tynicze), Vrbové a Čachtice od platenia mýta a tridsiatku. Orságovci vlastnili panstvo až do r. 1567. Kráľ Matej II. potvdril staré chtelnické výsady a rozšíril trhové právo z 3 na 4 výročné jarmoky. V 17.storočí získala Chtelnica aj hrdelné právo (právo meča). Cisár Karol VI. v roku 1712 udelil Chtelnici ďalšie výsady. Mestečko Chtelnica mohlo konať až 6 výročných jarmokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Peter Radošinský je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Chtelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b KRUPA, Vladimír. Chtelnica. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 138.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]