Cichlidovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cichlidovité
Apistogramma nijsseni (m).jpg
Apistogramma nijsseni
Trieda (classis) Lúčoplutvovce Actinopterygii
Rad (ordo) ostriežotvaré Perciformes
Čeľaď (familia) Cichlidovité Cichlidae
Vedecký názov
{{{Binomické meno}}}
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cichlidovité (Cichlidae), ľudovo cichlidy, je čeľaď rýb z radu ostriežotvaré.

Do tejto čeľade je systematicky zaradených veľa rodov, ktorých systematické postavenie nie je jednoznačne jasné. Je to jedna z najpočetnejších čeľadí rýb vôbec. Vyskytuje sa vo veľmi rôznych biogeografických oblastiach, počnúc brakickou a končiac sladkou vodou o rôznej celkovej tvrdosti, hodnote pH a chemického zloženia.

Vyznačujú sa jedným z najzaujímavejších spôsobov života, dosahujú veľmi rozdielne veľkosti a značne sa odlišujú svojím správaním. Napriek tomu majú niekoľko spoločných znakov, z ktorých najznámejší je ochrana potomstva, ktorá je druhovo charakteristická. Na základe spôsobov starostlivosti o potomstvo je ich možné rozdeliť do troch hlavných skupín: na rodičovskú rodinu - o potomstvo sa starajú obaja rodičia, na materskú rodinu - o potomstvo sa stará výlučne matka a otcovskú rodinu (dosiaľ je známych iba veľmi málo druhov)- o potomstvo sa stará výlučne otec.

Cichlidy sú veľmi obľúbenou, doslova populárnou čeľaďou rýb chovaných v starostlivosti človeka. Telo majú spravidla robustné a s čeľusťami plnými zubov mávajú dobrý apetít. Veľkosť sa pohybuje od 25 mm (Neolamprologus multifasciatus) až po 650 mm a váhy 4 - 5 kg (Boulengerochromis microlepis). Najväčšie druhy, ktoré sa chovajú v starostlivosti človeka dosahujú dĺžku 20 až 30 cm, ale mnohé, najmä juhoamerické druhy narastú maximálne do 10 cm dĺžky. Cichlidy majú povesť zlostných rýb, ktoré ničia zariadenie akvária a útočia na ostatných obyvateľov nádrže. Túto povesť získali z nedostatočných znalosti o ich etológii pri chove prvých druhov tejto čeľade v starostlivosti človeka a traduje sa dodnes.

Výskyt cichlíd[upraviť | upraviť zdroj]

Ryby čeľade cichlidovité sa v prírode hojne vyskytujú. Ich domovom sú teplé, sladké a často kyslé vody. Obývajú štyri kontinenty: Severnú a Južnú Ameriku, Afriku a Áziu. Z Ázie pochádza najmenšia skupina akvaristických cichlíd. V Ázii obývajú cichlidovité južnú Indiu a Srí Lanku, kde sa vyskytujú okrem sladkovodných aj brakické druhy. V Afrike sa vyskytujú najmä vo veľkých afrických jazerách. Najrozšírenejšie druhy pochádzajú z jazera Tanganika, Malawi, Viktória, niekoľko menších jazier a tiež niektoré tečúce vody,ako aj lagúny v blízkosti morského pobrežia s väčším alebo menším obsahom salinity vodného prostredia. Východoafrické jazero Malawi s rozlohou 6 400 kilometrov² obýva asi 1 000 rôznych druhov cichlidovitých. V najhlbšom africkom jazere Tanganika s rozlohou 32 000 km² žijú desiatky druhov cichlidovitých, ktoré sú špecifické len pre toto jazero. Čiastočne izolované druhy cichlidovitých sa vyskytujú aj vo Viktóriinom jazere, tie však z akvaristického pohľadu nie sú príliš zaujímavé. Africké druhy sa vývojovo prispôsobili životným podmienkam a od ostatných cichlidovitých sa odlišujú zvláštnym tvarom tela a diferencovaným chrupom pre príjem rôznorodej potravy, ako sú napr. rôznych druhov rias, šupiny, plutvy alebo oči iných druhov rýb, dokonca využívajú mimikry na napodobnenie rodičov a takto požierajú mláďatá iných druhov rýb atď. Jeden z najrafinovanejších spôsobov získavania potravy je útočenie na hlavu, lepšie povedané na ústa samíc, ktoré nosia vajíčka, vyvíjajúce sa larvy alebo už vyvinutú mlaď, a týmto spôsobom ju prinútia „ vypľuť “ potomstvo, ktoré potom útočník skonzumuje. Niektoré druhy majú preto napr. zosilené mäsité pysky a ústa rôzneho postavenia.

V Amerike (neotropické cichlidy)sa vyskytujú viac v riekach a to hlavne v Amazone a jej rôznych prítokoch. Cichlidovité žijúce v rieke Amazon si vyžadujú vôbec najkyslejšiu a najteplejšiu vodu v akváriu, čo nemusí vyhovovať ostatným rastlinám a rybám v akváriu.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Skalár patrí medzi najznámejšie akvaristické rody cichlíd

Z morfologických a anatomických znakov môžeme uviesť napr. dve viac-menej spojené pažerákové kosti, ktoré ich spoľahlivo odlišujú od iných čeľadí (napr. Nandidae), ktoré sú systematicky zaradené do radu ostriežotvaré (Perciformes). Na každej strane hlavy sa nachádza iba jedna nosová dierka. Na hrebeni dorzálnej (chrbtovej) časti tela sa nachádza iba jedna pinna dorsalis (chrbtová plutva), ktorá je predĺžená a skladá sa z tvrdých (predná časť)a mäkkých lúčov (zadná časť). Na hrebeni ventrálnej (brušnej) časti tela sa nachádza pinna analis (análna alebo aj ritná plutva), ktorá sa skladá výlučne z tvrdých lúčov a je taktiež predĺžená. Ukončenie obidvoch uvedených plutiev je pri prevažnej väčšine sekundárnym sexuálnym znakom - samec ju má dlho vláknovito predĺženú, pričom predĺženie siaha až do jednej tretiny nad pinna caudalis (chvostová plutva) a pri samici je spravidla ukončená zaokrúhlene prípadne veľmi krátkym predĺžením.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky druhy sú viac alebo menej viazané na väčšie alebo menšie teritórium a v chove v malom akváriu, ktoré im neposkytovalo dostatok priestoru na vytvorenie teritória ako aj s malým počtom úkrytov sa to prejavovalo a prejavuje aj dodnes tým, že ostatné ryby „utláčajú“ a v mnohých prípadoch sa to končí aj ich smrťou. Preto pri tejto čeľadi platí viac ako pri iných rybách - čím väčšie a priestrannejšie akvárium s dostatočným množstvom úkrytov o vhodnej veľkosti a rozmiestnenia, tým lepšie. Rozhodne nie sú to ryby (aspoň drvivá väčšina) do malých akvárii pod 100 litrov celkového obsahu vodného prostredia. Neplatí to však pre všetky druhy. Niektoré sa stanú agresívnymi len počas rozmnožovania alebo pri obrane teritória. Akvarista musí byť o prípadnom prudkom správaní cichlidovitých informovaný a prispôsobiť tomu akvárium.

Delenie v akvaristike[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa pôvodu sa cichlidovité rozdeľujú do troch "skupín":

  • americké (Južná, Stredná a Severná Amerika, vrátane Kuby a priľahlých ostrovov)
  • africké (vrátane Madagaskaru)
  • ázijské (vrátane Blízkeho Východu)


Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje systematika (stav august 2007) podľa Catalogue of Life/ITIS a Sparks a Smith 2004 a Takahashi 2003 a [1] a sekundárne podľa Gobase. Tento systém obsahuje 222 rodov (vrátane niekoľkých vyhynutých).

Cichlidovité:


Medzi africké podčeľade uvádzané v starších systémoch patria: Paratilapinae Tawil (2001), Tilapiinae Hoedeman (1947), Tylochrominae Poll (1986), Heterochrominae Kullander (1998), Boulengerochrominae Tawil (2001)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]