Cievne zásobenie mozgu

Tepny zásobujú mozog okysličenou krvou. Hmotnosť mozgu je v priemere 1,4 kg, čo predstavuje asi 2% hmotnosti tela, lenže na správnu funkciu potrebuje mozog 15 - 20 % objemu cirkulujúcej krvi. Ak sa prívod krvi do mozgu preruší na 5 sekúnd, dôjde k strate vedomia, a pokiaľ sa neobnoví do niekoľkých minút, dôjde k nezvratnému poškodeniu.

Následky poruchy mozgovej cirkulácie

Význam krvného zásobenia mozgu je zrejmý najmä v situáciach, keď dôjde k prerušeniu mozgovej cirkulácie, napr. pri mozgovej mŕtvici. Mozgovú mŕtvicu môže spôsobiť uzáver tepny(mozgová ischémia) alebo krvácanie z tepny do mozgu (haemorhagia cerebri), po ktorom odumiera mozgové tkanivo zásobované príslušnou tepnou. Následky mozgovej mŕtvice závisia od toho, ktorá tepna je postihnutá. Pri klasickej mozgovej mŕtvici to býva stredná mozgová tepna - dochádza k obrne na opačnej strane tela. Podmieňuje to poškodenie motorickej kôrovej oblasti, ktorá kontroluje voľné pohyby na opačnej strane tela.

Ďalšími príznakmi spojenými s poškodením tejto tepny sú:

• - poruchy citlivosti na opačnej strane tela
• - poruchy videnia
• - poruchy reči, ak dôjde k mozgovej mŕtvici v dominantnej (ľavej) pologuli

Rozsah poškodenia a úprava funkcií závisí od rozsahu vyradeného mozgového tkaniva (v niektorých prípadoch obrna pretrváva).

Mozgové tepny

Krv priteká do mozgu dvoma pármi tepien. Vnútorná krčnica (arteria carotis interna) začína zo spoločnej krčnice (arteria carotis communis), vstupuje do lebky krčnicovým kanálom (canalis caroticus) a vydáva vetvy, ktoré zásobujú mozgovú kôru. Dvoma hlavnými vetvami vnútornej krčnice sú predná mozgová tepna (arteria cerebri anterior) a stredná mozgová tepna (arteria cerebri media). Chrbticová tepna (arteria vertebralis je vetvou podkľúčnej tepny (arteria subclavia), vstupuje do lebky veľkým otvorom a zásobuje mozgový kmeň a mozoček (cerebellum). Chrbticové tepny sa spájajú a vytvárajú spodinovú tepnu (arteria basilaris), ktorá sa znovu delí na dve zadné mozgové tepny zásobujúce zrakovú kôrovú oblasť v záhlavnom laloku. Tieto dve prívodné tepny sú spojené s ďalšími tepnami, čím na mozgovej spodine vzniká tepnový kruh mozgu (circulus arteriosus cerebri).

Mozgové žily

Hlboké a povrchové žily odvádzajú krv z mozgu do zložitého systému splavov (sínusov). Krv z nich odteká s využitím gravitácie do vnútornej hrdlovej žily (vena jugularis interna). Na rozdiel od ostatných žíl splavy nemajú chlopne.

Mozgové žily (venae cerebri) sa delia na povrchové a hlboké, nemajú chlopne a krv z nich odteká do vnútrolebkových splavov. Sínusy sú medzi vrstvami tvrdej blany mozgu (dura mater), ktorá tvorí vonkajší obal mozgu. V stenách sinusov, na rozdiel od ostatných žíl v tele, chýba svalová vrstva. Povrchové žily sú na povrchu mozgu, majú menivé (variabilné) usporiadanie a niektoré sú navzájom prepojené. Väčšina povrchových žíl ústi do horného šípového splavu. Naproti tomu väčšina hĺbkových žíl ústi prostredníctvom veľkej mozgovej žily (vena cerebri magna) do rovného splavu.

Funkcia splavov

Rovný a horný šípový splav sa spájajú a krv z nich ďalej tečie do priečneho a esovitého splavu a cestou vnútornej hrdlovej žily odteká k srdcu. Na spodine mozgu a oboch stranách klinovej kosti je dutinový splav (sinus cavernosus). Priteká doň krv z očnice a z hĺbkových častí tváre. Touto cestou sa môže šíriť infekcia do vnútrolebkového priestoru.