Cifruša bezkrídla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cifruša bezkrídla
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrrhocoris apterus
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus, ľudové pomenovania: električka, lopata, sanitka, muzikant), patrí do čeľade cifrušovité a medzi bezkrídle bzdochy.

Je to v strednej Európe hojne rozšírený druh bzdochy. Dorastá do veľkosti okolo 1 cm a živí sa cicaním semien rastlín, mŕtvych živočíchov alebo vajíčok hmyzu. Veľmi často sa vyskytuje vo väčších skupinách.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Cifruša meria 10 – 12 mm. Má oválny obrys tela s nápadnou čierno-červenou kresbou. Krídla väčšinou nie sú plne vyvinuté. Nohy sú čierne. Pri starostlivejšom pozorovaní zistíme, že každá cifruša je v drobných detailoch odlišná. Kresba a veľkosť škvŕn na červenom podklade sa mierne mení. Jej výrazné a kontrastné sfarbenie ju chráni pred nepriateľmi – vtáky. Dáva najavo, že nie je jedlá a to ju ochraňuje.[1]

Cicia prevažne rastlinné šťavy. Hlavnou zložkou stravy sú predovšetkým plody lipy – semená pokryté sladkými šťavami.

Rozmnožovanie a životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Samice k sebe vábia samčeka sexuálne príťažlivými sekrétmi (feromónmi). Môže sa stať, že párenie trvá celý deň. Svoje vajíčka kladie samica do vlhkej pôdy, do štrbín kôry, pod lístie a mach. Cifruše môžeme pozorovať až do neskorej jesene. Prezimujú dospelí jedinci. Žľazy lariev produkujú ako u iných ploštíc typicky páchnuci sekrét slúžiaci na odstrašenie nepriateľa.[2][3][4]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o druh, ktorý je veľmi rozšírený v Európe, Severnej Afrike, severnej Ázii a Strednej Amerike. Vo svete žije 400 druhov cifrušovitých. Stretávame sa s ňou od apríla do septembra.[5]

Ide o veľmi spoločenský druh. Už od skorej jari sa objavuje (vyhrieva) v húfoch pri múroch či pätách stromov. Vyskytuje sa v parkoch, alejách s agátmi alebo gaštanmi, na cintorínoch. Vo veľkom počte žije na lipách, občas aj na agátoch alebo tam, kde kvitne slez. Hoci im slnečný svit neprekáža, dávajú radšej prednosť tienistými miestam.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Felix, J.; Hísek, K.: Naší přírodou krok za krokem Zvířata. ISBN 80-00-00264-7, str. 46
  2. http://www.priroda.cz/lexikon.php?detail=682
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-04-12]. Dostupné online. Archivované 2008-02-14 z originálu.
  4. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-04-12]. Dostupné online. Archivované 2007-03-24 z originálu.
  5. Větrovská, T. (překlad): Svět zvířat kolem nás. ISBN 80-85805-62-6, str. 310
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku ruměnice pospolná na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]