Cisterciánsky rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cisterciánsky rád

znak Cisterciánského rádu
Základné informácie
Latinský názovOrdo Cisterciensis
Krátky názovOCist alebo SOCist
MottoOra et labora
(Modli sa a pracuj)
Cistercium mater nostra
(Cîteaux matka naša)
Patrónsvätý Róbert z Molesme
svätý Bernard
svätý Benedikt
Vznik1098
Typmnišský rád
Zakladateľsvätý Róbert z Molesme
svätý Štefan Harding
svätá Humbelína
svätý Alberich
Sídlo
  • Rím (Piazza del Tempio di Diana, 14)
Generálny predstavenýMauro Giorgio Giuseppe Lepori
Celkový počet členovpribližne 1823
OdevBiely habit s tunikou, opaskom a čiernym škapuliarom
Ďalšie informácie
Wikimedia CommonsCisterciánsky rád
Webová stránkahttp://www.ocist.org/ocist/en/

Cisterciánsky rád (lat. Ordo Cisterciensis, OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.

Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora (modli sa a pracuj). V ich živote má prvé miesto chórová modlitba, duchovné čítanie a rozjímavá modlitba. Druhou ich činnosťou je ručná práca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľom cisterciánskeho rádu je sv. Róbert, opát benediktínskeho kláštora v Molesme, ktorý s niekoľkými mníchmi odišiel do Saint-Nicolas-lès-Cîteaux (lat. Cistercium) pri Dijone, kde založili nový kláštor, kde chceli obnoviť mníšstvo podľa reguly sv. Benedikta. Jeho nástupca opát sv. Alberich dostal od pápeža ochranný list pre reformné hnutie. Mníchov však trápili ekonomické ťažkosti. Výrazný zlom nastal, keď do rádu vstúpil sv. Bernard de Fontaine so svojou družinou a stal sa veľkým šíriteľom rádu. Čoskoro boli založené ďalšie kláštory vo Francúzsku a potom aj v iných krajinách. Opát Štefan Harding dotvoril pravidlá rádu pre organizáciu života cisterciánov - Charta caritatis - Zákon lásky.

Najväčší rozvoj zaznamenal rád v 13. a 14. storočí. Potom však kvôli vonkajším okolnostiam strácal na význame. Od r. 1892 vytvorila rádová kongregácia s centrom v La Trappe vlastný rád ("Reformovaní cisterciáni" - trapisti).

Prvý kláštor cisterciánok inšpirovaných mužskými kláštormi vznikol v Tartu pri Dijone a jeho počiatky siahajú do 20. rokov 12. storočia. V roku 1225 pre nich opát Štefan Harding vytvoril vlastné konštitúcie. Za ich zakladateľku sa považuje sv. Humbelína, rodná sestra sv. Bernarda.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Řád cisterciáků." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 40-43 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
  • "Řád sester cisterciaček." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 131-135 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6