Citroën GS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Citroën GS
Citroen GS Pallas.jpg
Výrobca Citroën
Iné názvy Citroën GSA, GSX
Produkcia GS 1970 - 1981
GSA 1979 - 1984
GZ Birotor 1973 - 1975
Krajina pôvodu Francúzsko Francúzsko
Predchodca Citroën Ami
Citroën ID
Nasledovník Citroën BX
Trieda stredná trieda
Dĺžka 4 010 mm
Šírka 1 650 mm
Výška 1 820 mm
Hmotnosť 850 - 945kg
Pozri aj Citroën Visa
Dizajnér Robert Opron
Citroën GS Pallas, zadná časť
Citroën GS Club
Citroën GZ Birotor, wankelov motor

Citroën GS bol osobný automobil nižšej strednej triedy francúzskej automobilky Citroën vyrábaný od roku 1970 do roku 1981 v prevedeniach sedan a kombi (pod označením Break). V roku 1979 prišiel na trh model GSA v prevedení hatchback. Neskor vznikol na základe modelu GSA ešte model GSX, so športovými prvkami karosérie. Neskôr GSX2.

Citroën v tej dobe investoval do vývoja Wankelovho motora a tak vznikol Citroën GS birotor s dvomi wankelovými rotormi, niekedy označovaný ako GZ. Naneštastie ropná kríza spôsobila, že sa automobil prestal vyrábať a doviedol Citroën takmer ku krachu. V tej dobe ho odkúpil Peugeot a neskor vznikla skupina PSA Peugeot-Citroën.

Celkovo bolo vyrobených 1 896 742 kusov modelu GS, 576 757 kusov modelu GSA a 847 kusov modelu GS birotor (GZ).

Podvozky[upraviť | upraviť zdroj]

Citroën GS mal hydropneumatický podvozok, ktorý mu umožňoval mať mäkké komfortné odpruženie pri zachovaní jazdných vlastností. Systém udržiaval stabilnú svetlú výšku nezávisle od zaťaženia. Systém bol prepojený s brzdami (ako aj u neskorších modelov BX, Xantia) čo fungovalo ako záťažový regulátor. Čím malo auto vyššiu hmotnosť, tým väčší tlak bol v brzdách. (Systém pracoval až so 160timi barmi, v dnešných automobiloch s posilňovačom bŕzd majú autá približne 75bar.)

Ďalším vylepšením podvozku bola technológia Anti-dive, ktorá zabezpečovala nezmenenú výšku počas brzdenia alebo prudkej akcelerácie.

Podvozok sa ovládal ručne, pákou na stredovom paneli, kde bolo možné svetlú výšku zvýšiť alebo znížiť. Pre jazdu boli určené polohy normálna, zvýšená do terénu. Najnižšia pozícia bola určená pre servis, najvyššia na výmenu kolesa, prípadne pomalú jazdu cez konkrétnu prekážku.

Po vypnutí motora nie je suplovaný tlak v systéme a auto klesne k zemi. Táto vlastnosť hydropneumatických vozidiel bola odstránená až v modeli Xantia.

Prevodovky[upraviť | upraviť zdroj]

  • s brzdovými kotúčmi pri prevodovke, na polosiach
  • manuálna 4-stupňová, neskor manuálna 5-stupňová
  • polo-automatická 4-stupňová C-Matic

Motorizácie[upraviť | upraviť zdroj]

GS a GSA Boxer motory, tzv. zážihové:

  • 1.0 (1015 cm³) 41kW od r. 1976 - 41kW (vyrábaný 1971 až 1978)
  • 1.1 (1129 cm³) 42kW (vyrábaný 1978 až 1980) GS 1130
  • 1.1 (1129 cm³) 42kW (vyrábaný 1981 až 1986) GSA 6CV
  • 1.2 (1222 cm³) 45kW od r. 1976 - 44kW (vyrábaný 1973 až 1980) GS 1220
  • 1.2 (1222 cm³) 48kW od r. 1976 - 40kW (vyrábaný 1975 až 1979)
  • 1.3 (1299 cm³) 48kW (vyrábaný 1979 až 1986) GSX3, GSA 7CV

GZ Birotor, tzv. zážihový wankel motor:

  • 2.0 (1990 cc), 80kW,107k spotreba 13 l na 100 kilometrov

Výbava[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa roku výroby a stupňa výbavy: hmlové svetlá, strešné okno, lakťová opierka, bedrová opierka, hodiny, kožené sedadlá, autorádio (v stredovom paneli), nastaviteľná výška podvozku, hydropneumatický podvozok, poloautomatická prevodovka.

Bi-Rotor[upraviť | upraviť zdroj]

Citroën GS s rotačným bezpiestovým motorom wankel sa označoval ako GZ. Je výsledkom vývoja a spolupráce automobiliek Citroën a NSU. Jeho predchodca vychádzal z modelu Ami a nazýval sa M35. Predpokladalo sa že wankel sa použije v modeli CX, a bolo veľkým prekvapením keď vyšiel model GZ. Na propagáciu bol motor použitý v jedinečnej helikoptére Citroën, ktorá dnes leží v Conservatoire Citroën. Automobil mal klasické problémy rotačných motorov, vysokú spotrebu paliva (13L/100km), vysoké emisie a vysokú spotrebu oleja. Všetky tieto fakty prispeli k ukončeniu výroby. Automobilka NSU skrachovala a bola prevzatá automobilkou Audi. Vývoj a výroba týchto modelov prispeli tiež ku krachu automobilky Citroën a jej následným prevzatím Peugeotom.

Bezpečnostné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpečnostné pásy, kotúčové brzdy, deformačné zóny

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]