Cividale del Friuli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°6′S 13°26′V / 46.100°S 13.433°V / 46.100; 13.433
Cividale del Friuli
mesto
CividaledelFriuliPanoramacolNatisone.jpg
Cividale del Friuli-Stemma.svg
Erb
Štát Taliansko Taliansko
Región Furlansko-Júlske Benátky
Provincia Udine
Súradnice 46°6′S 13°26′V / 46.100°S 13.433°V / 46.100; 13.433
Rozloha 50 km² (5 000 ha)
Obyvateľstvo 11 628 (31. 12. 2009)
Hustota 232,56 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 33043
Tel. predvoľba 0432
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Cividale del Friuli
Webová stránka: www.comune.cividale-del-friuli.ud.it
Vstup do starého mesta cez Diablov most.

Cividale del Friuli, alebo iba Cividale (friulsky Cividât, latinsky Civitate Forum Iulii) je mesto v severnom Taliansku v kraji Friuli, v provincii Udine, 15 kilometrov od provinčného mesta Udine. Mestom preteká rieka Natisone.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Cividale má veľmi bohaté a významné dejiny. V predrímskej dobe tu existovalo prosperujúce keltské osídlenie a toto územie patrilo medzi najvýznamnejšie strediská keltskej kultúry. Od 3. storočia patrilo dnešné Friuli Rímu. Rímski občania spočiatku založili vo Friuli kolóniu Aquileia. Cividale bolo založil v roku 50 pred Kr. Július Caesar. Usadili sa tu rímski veteráni a neskôr aj civilní rímski občania. Mesto bolo pomenované podľa Caesara Civitate Forum Iulii (Mesto Júliovo Fórum). Okolo mesta boli postavené hradby, ktorých základy sú viditeľné i dnes. V rímskej dobe bolo Cividale tretím najvýznamnejším mestom kraja, po Aquilei a Iulium Carnicum.

Rozmach prišiel až po páde Ríma. V roku 452 dobyl Attila Aquileiu, zničil ju a časť jej obyvateľstva sa presunulo do Cividale. Mesto zaznamenalo príliv obyvateľstva aj po tom, čo Avari dobyli Iulium Carnicum. V roku 568 severné Taliansko ovládli Longobardi a z Cividale spravili svoje hlavné mesto. V tej dobe sa názov zjednodušil na Civitate. Mesto prežívalo veľký kultúrny i strategický rozmach. Longobardi boli ovplyvnení vyspelou kultúrou rímskeho obyvateľstva, ktoré na dvore longobardských kráľov udržiavalo vyspelú kultúru. Cividale sa stalo aj sídlom biskupa z Aquilei. V 8. storočí severné Taliansko aj Cividale ovládli Frankovia. Význam mesta pokračoval aj v tejto dobe, stalo sa významným obchodným strediskom kraja. V 13. storočí vedúcu úlohu prebralo Udine, kde presídlil aj patriarcha z Aquilei, ktorý dovtedy sídlil v Cividale. Od 15. storočia patrilo mesto Benátskej republike, po napoleonských vojnách Habsburgovcom. Obyvatelia mesta sa chceli spojiť s novovzniknutým Talianskom, čo sa podarilo v roku 1866.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je bohaté na staré pamiatky, najväčšiu časť zaberá práve staré mesto, ktoré patrí medzi najväčšie v severnom Taliansku. Budovy pochádzajú ešte zo stredoveku, často z longobardskej doby. Najvýznamnejšie pamiatky sú:

Ipogeo Celtico Mesto sa pýši aj unikátnou keltskou pamiatkou. je to tzv. Ipogeo Celtico, teda Keltské podzemie. Ide o umelú jaskyňu, ktorú vytesali do skaly starí Kelti. Nachádzajú sa tu veľké kamenné busty. Jaskyňa slúžila na sakrálne účely. V rímskej dobe boli tieto obrady zrušené a Rimania v jaskyni spravili väzenie.

Tempietto longobardo Longobardksý chrám, kostol postavený v 8. stor. miestnymi zručnými rímskymi staviteľmi a sochármi. Nachádzajú sa tu veľké reliéfy a stĺpy v neskororímskom-ranostredovekom slohu, kde môžeme badať aj byzantský vplyv. Kostol je postavený na kopci, nad riekou Natisone a patrí medzi najvýznamnejšie ranostredoveké pamiatky v Európe.

Ponte del Diavolo Jednou z hlavných pamiatok mesta je aj tzv. Ponte del Diavolo-Diablov most, s ktorým sa viaže aj mestská legenda. Cez most sa vstupuje do starého mesta. Most bol postavený v 15. stor., no pôvodná stavba tu stála už v 13. stor. Legenda hovorí, že obyvatelia Cividale nevedeli postaviť cez prudkú rieku most a tak poprosili o pomoc diabla, ktorý sľúbil, že most postaví, ale vezme si dušu prvého, ktorý cez most prejde. Po dostavaní mosta však obyvatelia mesta poslali cez most prejsť psa a tak dal diabol obyvateľom pokoj.

V rozsiahlom starom meste Cividale sa nachádza mnoho veľkých i malých kostolov, námestí a starých budov. Stredoveké mesto je také rozsiahle, že sa niekedy zvykne prirovnávať ku francúzskemu Carcassonne. Novšou pamiatkou mesta je aj socha Julia Caesara, zakladateľa mesta. Socha je kópiou pôvodnej sochy v Ríme.

Sviatok sv. Donata[upraviť | upraviť zdroj]

Palio di San Donato, je sviatok na počesť patróna mesta, Sv. Donata. Tento sviatok má stredoveký pôvod a je to najväčšia ľudová slávnosť Friuli. Sviatok sa koná raz do roka v auguste. Celé mesto sa upraví do stredovekej podoby, obyvatelia nosia tradičné stredoveké šaty, všade na zemi je slama a na stenách domov fakle. Konajú sa tu rôzne slávnosti, ako tradičný súboj rôznych okolitých miest v hode sekerou, beh, kde sa zúčastňujú zástupcovia mestských častí a tradičné stredoveké divadlá, veselice, sprievody ťažkoodencov, bubeníkov a občanov. Z všade umiestnených reproduktorov hrá stredoveká hudba a na jednom mieste starého mesta sa vždy postaví stredoveká dedina, kde sa podávajú rôzne jedlá. Jedlá sa predávajú na každom rohu mesta, všade sú stoly a stredoveké krčmy. Sviatok S. Donata patrí medzi typické talianske mestské oslavy na počesť svätých.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Cividale sú Taliani-Friuláni, ktorí rozprávajú samostatným románskym jazykom, friulčinou. V Cividale sa rozpráva miestnym dialektom friulčiny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálna stránka

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cividale del Friuli na nemeckej Wikipédii.