Claudius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus
rímsky cisár

Narodenie 1. august 10 pred Kr.
Úmrtie 13. október 54
Socha Claudia v Louvri, Paríž

Claudius alebo Klaudius, celým menom Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus (* 1. august 10 pred Kr. – † 13. október 54), pôvodne známy ako Tiberius Claudius Drussus Nero Germanicus, bol v rokoch 41 – 54 cisár Rímskej ríše z juliovsko-klaudiovskej dynastie.

Pred nástupom na trón[upraviť | upraviť zdroj]

V detstve trpel viacerými chorobami a predpokladá sa, že prekonal detskú obrnu. Dôsledky chorôb znášal celý život a jeho zdravotný stav sa zlepšoval iba krátkodobo. Kríval, triasol sa, mal slabý hlas a trpel častými bolesťami. V hneve sa tieto príznaky ešte zhoršovali.

Jeho príbuzní ho považovali za slabomyseľného a nevenovali mu nijakú zvláštnu pozornosť. Jeho matka dokonca používala jeho meno ako nadávku. V prvom období jeho života sa stýkal s historikmi a filozofmi, čo ho viedlo k zameraniu sa na dejiny. Napísal niekoľko kníh z ktorých najznámejšie sú Dejiny Kartága a Dejiny Etruskov. Ani jedna z nich sa však nezachovala. Po smrti cisára Augusta sa usiloval o verejný úrad, ale jeho strýko Tiberius ho nedoporučil. To viedlo k jeho odchodu z verejného života. Počas tohto obdobia sa o ňom rozšírila povesť opilca a hazardného hráča. Počas cisárstva jeho synovca Caligulu sa stal jedným z konzulov. V druhom období svojej vlády sa Caligula stal tyranom a Claudius bol často objektom jeho zlomyseľného humoru a svojvôle. Po Caligulovej smrti ho vojaci vyhlásili za cisára.

Cisár[upraviť | upraviť zdroj]

Svojou obratnou politikou upevnil ríšu aj navonok; počas jeho vlády Rimania dobyli časť Británie, Mauritániu a Tráciu. Prispel k zdokonaleniu rímskeho práva. Rím sa stal počas jeho vlády byrokratickým, riadeným rôznymi komisiami, ktoré boli často vedené inteligentnými prepustencami. Rozvoj Ríma sa snažil posilniť aj architektonickými plánmi.

Náboženské reformy[upraviť | upraviť zdroj]

Podporoval návrat k pôvodnému náboženstvu a stál v opozícii k novým kultom prenikajúcim do Ríma. Vyhnal z Ríma Židov a kresťanov, pretože spôsobovali nepokoje. Stál v opozícii aj voči mystériám ako aj proti deifikácii svojej osoby.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Mal štyri manželky – najznámejšie sú Messalina a Agrippina. Bol zavraždený štvrtou manželkou Agrippinou, ktorá ho dala otráviť hubami, aby zabezpečila trón svojmu synovi z prvého manželstva Nerovi.

Claudius v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najznámejším spracovaním Claudiovho života sú romány Ja Claudius(1934) a Claudius boh(1935) od Roberta Gravesa.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Claudiov životopis od Rímskeho historika Suetonia


Claudius
Vladárske tituly
Predchodca
Caligula
Rímsky cisár
4154
Nástupca
Nero