Club de hockey Canadien
| Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
| Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal) |
|
| Konferencia | Východná |
| Divízia | Severovýchodná |
| Založený | 4. december 1909 |
| História | Montreal Canadiens 1910 – súčasnosť |
| Štadión | Bell Centre |
| Mesto | Montreal, Quebec |
| Lokálne mediálne pobočky | CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM) |
| Farby klubu | modrá, biela a červená |
| Vlastník | |
| Generálny manažér | |
| Tréner | |
| Kapitán | |
| Nižšie ligové pobočky | Hamilton Bulldogs (AHL) Cincinnati Cyclones (ECHL) |
| Víťaz Stanley Cupu | 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 |
| Víťaz konferencie | 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93 |
| Víťaz divízie | 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08 |
Le Club de Hockey Canadien, často neoficiálne označovaný po angl. Montreal Canadiens a po fr. ako Canadiens de Montréal, je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale.
Klub hrá v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. V poslednej sezóne 2007/2008 postúpil do play-off kde ho v druhom kole vyradila Philadelphia Flyers.
Klub bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrajú v Bell Centre. Klub 24-krát vyhral pohár Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov ktoré kedy hrali NHL.[1] Posledný Stanley Cup získali v sezóne 1992-93 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[2] V drese Montrealu nastupovali slávni legendárni hráči, po mnohých z nich sa udeľujú v súčasnosti prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[3]
Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "Club de Hockey Canadien" (názov používaný od roku 1917).
Aj Slovensko má v klube zastúpenie v podobe brankára Jaroslava Haláka
Obsah |
História [upraviť]
Klub vznikol ešte pred začiatkom NHL, bol súčasťou predchodcu NHL, súťaže NHA. Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (ich predchodcom bol klub Haileybury Hockey Club). Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[4] Prvý-krát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915-16, keď vyhrali nad Portlandom.
V roku 1924 získali Stanley Cup znova, dopomohla im k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolali Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte Playoff.
Od sezóny 1926-27 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.
Éra od roku 1932 do roku 1967: Koniec Morenza a Original Six [upraviť]
Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30.tych rokov, v sezóne 1935-36 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa podaril Canadiens v nasledujúcej sezóne 1936-37, ale prišiel šok v podobe smrti Morenza vo veku 34 rokov.
Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny bez výraznejších úspechov, v sezóne 1939/40 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom klubu Dick Irvin. V sezóne 1943-44 získali Canadiens Stanley Cup, slávna bola útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach, pričom v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens prehrali vo semifinále Playoff v tejto sezóne s Torontom. V sezóne 1945-46 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále Playoff Boston Bruins 4-1 na zápasy.
V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50-te roky boli najslávnejšiou etapou Canadiens.[5] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále Playoff, pričom šesť-krát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším klubom tej doby.
Éra od roku 1967 do roku 1986: Expanzia NHL [upraviť]
Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičkovým klubom vo vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribratých šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh) a vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).
V sezóne 1966-67 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4-2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešný.
V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do Playoff, bolo to prvýkrát v histórii, čo v Playoff chýbali kanadské mužstvá. Tento rok sa zo Stanley Cup tešil Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončilo tretí-krát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.
V nasledujúcej sezóne 1970/71 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole Playoff. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.
Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.
Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončilo s aktívnou činnosťou v 80.tych rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Canadiens sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua, a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.
Éra od roku 1986 – Moderná NHL [upraviť]
V sezóne 1985-86 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992-93. Canadiens sa prebojovali do finále Playoff, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4:1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens, obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale a Canadiens vyhrali 4:1 a tešili sa zo svojho zatiaľ posledného Stanley Cupu.
V roku 1995 sa Canadiens nedostali do Playoff prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku Canadiens prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1-11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorada Avalanche.[4]
11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum (na ňom hrali Canadiens svoje domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase Canadiens vyhrali nad Dallas Stars 4-1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (premenované na Bell Centre v roku 2003).[6]
Canadiens chýbali v Playoff v troch po sebe nasledujúcich sezón od 1999 do roku 2001. V tej dobe sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.
Na jeseň 2001 sa ukázalo, že nemôže rátať so Saku Koivom, ktorý bol súčasťou klubu už od roku 1995 a ktorému bola diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil a vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa prebojovali do playoff, aj vďaka prekvapujúcim silným výkonom brankára Josého Theodora. Prebojovali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.
Posledné sezóny [upraviť]
13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr počas tejto sezóny sa rozhodlo o výmene na poste brankára, José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali švajčiara Davida Aebischera.[7] V sezóne 2005 – 06 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolinou Hurricanes, aj napriek vedeniu 2-0 na zápasy[8] nakoniec sériu prehrali 2-4 a nepostúpili.[9]
Montreal získal v sezóne 2006 – 07 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006 – 07 sa Canadiens ocitli na hrane postupu do Playoff. V posledných zápasoch bojovali o miesto v playoff s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas prehral nakoniec 5-6 a nepostúpil do Playoff.[10]
V sezóne 2007 – 08 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole playoff zdolal Boston Bruins 4-3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1-4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5-2 nad Floridou stali prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[11]
Symboly klubu [upraviť]
Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H' sa používa od roku 1917.
Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres bývajú označované ako 'La sainte flanelle'.
Od sezóny 2004 – 05 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.
Súčasný káder [upraviť]
K 4. október 2009. [1]
|
|
|||||
|---|---|---|---|---|---|
| # | Hráč | Chytá | Získaný v roku | Miesto narodenia | |
| 31 | Carey Price | Ľ | 2005 | Vancouver, Britská Kolumbia | |
|
|
|||||
|---|---|---|---|---|---|
| # | Hráč | Strieľa | Získaný v roku | Miesto narodenia | |
| 3 | Ryan O'Byrne | P | 2003 | Victoria, Britská Kolumbia | |
| 6 | Jaroslav Špaček | Ľ | 2009 | Rokycany, Česko | |
| 22 | Paul Mara | Ľ | 2009 | Ridgewood, New Jersey | |
| 26 | Josh Gorges | Ľ | 2007 | Kelowna, Britská Kolumbia | |
| 44 | Roman Hamrlík | Ľ | 2007 | Zlín, Česko | |
| 68 | Yannick Weber | P | 2007 | Morges, Švajčiarsko | |
| 75 | Hal Gill – A | Ľ | 2009 | Concord, Massachusetts | |
| 79 | Andrej Markov | Ľ | 1998 | Voskresensk, ZSSR | |
|
|
||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| # | Hráč | Pozícia | Strieľa | Získaný v roku | Miesto narodenia | |
| 13 | Michael Cammalleri – A | ĽK | Ľ | 2009 | Richmond Hill, Ontário | |
| 14 | Tomáš Plekanec | C | Ľ | 2001 | Kladno, Česko | |
| 15 | Glen Metropolit | C | P | 2009 | Toronto, Ontário | |
| 17 | Georges Laraque | PK | P | 2008 | Montreal, Quebec | |
| 21 | Brian Gionta – A | PK | P | 2009 | Rochester, New York | |
| 28 | Kyle Chipchura | C | Ľ | 2004 | Westlock, Alberta | |
| 32 | Travis Moen | ĽK | Ľ | 2009 | Stewart Valley, Saskatchewan | |
| 36 | Matt D'Agostini | PK | P | 2005 | Sault Ste. Marie, Ontário | |
| 40 | Maxim Lapierre | C | P | 2003 | Saint-Léonard, Quebec | |
| 46 | Andrej Kosticyn | ĽK | Ľ | 2003 | Novopolotsk, ZSSR | |
| 67 | Max Pacioretty | ĽK | Ľ | 2007 | New Canaan, Connecticut | |
| 70 | Gregory Stewart | ĽK | Ľ | 2004 | Kitchener, Ontário | |
| 84 | Guillaume Latendresse | PK | Ľ | 2005 | Sainte-Catherine, Quebec | |
| 91 | Scott Gomez | C | Ľ | 2009 | Anchorage, Aljaška | |
Sezóny a rekordy [upraviť]
Výsledky [upraviť]
Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných 5 sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens
Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, R = Remízy, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty
| Sezóna | Z | V | P | R | PvP | B | NG | IG | TM | Koniec | Playoff |
| 2005 – 061 | 82 | 42 | 31 | – | 9 | 243 | 247 | 93 | 1312 | 3., Severovýchodná | Prehra v štvrťfinále konferencie, 2-4 (Hurricanes) |
| 2006 – 07 | 82 | 42 | 34 | – | 6 | 245 | 256 | 90 | 1119 | 4., Severovýchodná | Klub sa nekvalifikoval do playoff |
| 2007 – 08 | 82 | 47 | 25 | – | 10 | 262 | 222 | 104 | 1072 | 1., Severovýchodná | Prehra v semifinále konferencie, 1-4 (Flyers) |
| 2008 – 09 | 82 | 41 | 30 | – | 11 | 249 | 247 | 93 | 1223 | 2., Severovýchodná | Prehra v štvrťfinále konferencie, 0-4 (Bruins) |
| 2009 – 10 | 82 | 39 | 33 | – | 10 | 217 | 223 | 88 | 936 | 4., Severovýchodná | Prehra vo finále konferencie, 1-4 (Flyers) |
Individuálne rekordy [upraviť]
Kariéra [upraviť]
- Najviac Sezón: Henri Richard, 20
- Najviac Zápasov: Henri Richard, 1256
- Najviac Gólov: Maurice Richard, 544
- Najviac Asistencií: Guy Lafleur, 728
- Najviac Bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A)
- Najviac Vylúčení: Chris Nilan, 2248
- Najviac Shutoutov: George Hainsworth, 75
- Najviac Zápasov v rade: Doug Jarvis, 560
- Najviac Stanley Cupov: Henri Richard, 11*
Lídri kanadského bodovania [upraviť]
Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas
| Pozícia | Meno | Z | G | A | B | V (min) | B/Z | V (min)/Z |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Guy Lafleur (PK) | 961 | 518 | 728 | 1246 | 381 | 1.30 | 0.40 |
| 2 | Jean Béliveau (C) | 1125 | 507 | 712 | 1219 | 1029 | 1.08 | 0.91 |
| 3 | Henri Richard (C) | 1256 | 358 | 688 | 1046 | 928 | 0.83 | 0.74 |
| 4 | Maurice Richard (PK) | 978 | 544 | 421 | 965 | 1285 | 0.99 | 1.31 |
| 5 | Larry Robinson (O) | 1202 | 197 | 686 | 883 | 706 | 0.73 | 0.59 |
| 6 | Yvan Cournoyer (PK) | 968 | 428 | 435 | 863 | 255 | 0.89 | 0.26 |
| 7 | Jacques Lemaire (C) | 853 | 366 | 469 | 835 | 217 | 0.98 | 0.25 |
| 8 | Steve Shutt (ĽK) | 871 | 408 | 368 | 776 | 400 | 0.89 | 0.46 |
| 9 | Bernie Geoffrion (PK) | 766 | 371 | 388 | 759 | 636 | 0.99 | 0.83 |
| 10 | Saku Koivu (C) | 792 | 191 | 450 | 641 | 623 | 0.80 | 0.00 |
Sezóna [upraviť]
- Najviac Gólov za sezónu: Steve Shutt & Guy Lafleur, 60 (1976 – 77; 1977 – 78)
- Najviac Presilovkových gólov za sezónu: Yvan Cournoyer, 20 (1966 – 67)
- Najviac Asistencií za sezónu: Pete Mahovlich, 82 (1974 – 75)
- Najviac Bodov za sezónu: Guy Lafleur, 136 (1976 – 77)
- Najviac Vylúčení (v min) za sezónu: Chris Nilan, 358 (1984 – 85)
- Najviac Bodov za sezónu, obranca: Larry Robinson, 85 (1976 – 77)
- Najviac Bodov za sezónu, nováčik: Mats Naslund; Kjell Dahlin, 71 (1982 – 83; 1985 – 86)
- Najviac Výhier za sezónu: Jacques Plante; Ken Dryden, 42 (1955 – 56 a 1961 – 62; 1975 – 76)
- Najviac Shutoutov za sezónu: George Hainsworth, 22 (1928 – 29)*
- Najviac Gólov za sezónu, obranca: Sheldon Souray, 26 (2006 – 07)
Vodcovia klubu v histórii [upraviť]
Kapitáni [upraviť]
- Jack Laviolette, 1909 – 10
- Newsy Lalonde, 1910 – 11
- Jack Laviolette, 1911 – 12
- Newsy Lalonde, 1912 – 13
- Jimmy Gardner, 1913 – 15
- Howard McNamara, 1915 – 16
- Newsy Lalonde, 1916 – 22
- Sprague Cleghorn, 1922 – 25
- Billy Coutu, 1925 – 26
- Sylvio Mantha, 1926 – 32
- George Hainsworth, 1932 – 33
- Sylvio Mantha, 1933 – 36
- Albert "Babe" Siebert, 1936 – 39
- Walter Buswell, 1939 – 40
- Toe Blake, 1940 – 48
- Bill Durnan, 1948 (január – apríl)
- Emile Bouchard, 1948 – 56
- Maurice Richard, 1956 – 60
- Doug Harvey, 1960 – 61
- Jean Beliveau, 1961 – 71
- Henri Richard, 1971 – 75
- Yvan Cournoyer, 1975 – 79
- Serge Savard, 1979 – 81
- Bob Gainey, 1981 – 89
- Guy Carbonneau & Chris Chelios, 1989 – 90 (spolu-kapitáni)
- Guy Carbonneau, 1990 – 94
- Kirk Muller, 1994 – 95
- Mike Keane, 1995 (apríl – december)
- Pierre Turgeon, 1995 – 96
- Vincent Damphousse, 1996 – 99
- Saku Koivu, 1999 – 2009
Tréneri [upraviť]
- Jean-Baptiste "Jack" Laviolette, 1909 – 10
- Adolphe Lecours, 1910 – 11
- Napoleon Dorva, 1911 – 13
- James Henry "Jimmy" Gardner, 1913 – 15
- Edouard "Newsy" Lalonde, 1915 – 21
- Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1921 – 22 - Leo Dandurand, 1922 – 26
- Cecil Hart, 1926 – 32
- Edouard Lalonde, 1932 – 34
- Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1934 – 35 - Sylvio Mantha, 1935 – 36
- Cecil Hart, 1936 – 38
- Cecil Hart a Jules Dugal, 1938 – 39
- Albert "Babe" Siebert, 1939
- Alfred "Pit" Lepine, 1939 – 40
- Dick Irvin, 1940 – 55
- Hector "Toe" Blake, 1955 – 68
- Claude Ruel, 1968 – 71
- Al MacNeil, 1971
- Scotty Bowman, 1971 – 79
- Bernie Geoffrion, 1979
- Claude Ruel, 1979 – 81
- Bob Berry, 1981 – 84
- Jacques Lemaire, 1984 – 85
- Jean Perron, 1985 – 88
- Pat Burns, 1988 – 92
- Jacques Demers, 1992 – 95
- Mario Tremblay, 1995 – 97
- Alain Vigneault, 1997 – 00
- Michel Therrien, 2000 – 03
- Claude Julien, 2003 – 06
- Bob Gainey, 2006 (január – máj) (medziobdobový tréner)
- Guy Carbonneau, 2006 – 09
- Bob Gainey, 2009 (marec – jún) (medziobdobový tréner)
- Jacques Martin, 2009 – súčasnosť
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Club de hockey Canadien
Referencie [upraviť]
- ↑ Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
- ↑ The Complete List of Stanley Cup Champions. About.com: (2007).
- ↑ Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
- ↑ Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
- ↑ Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
- ↑ Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
- ↑ 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 playoff [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
- ↑ Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
- ↑ Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.