Club de hockey Canadien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Konferencia Východná
Divízia Severovýchodná
Založený 4. december 1909
História Montreal Canadiens
1910 – súčasnosť
Štadión Bell Centre
Mesto Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM)
RDS
CKAC (730 AM)
Farby klubu modrá, biela a červená
              
Vlastník USA George N. Gillett, Jr.
Generálny manažér Kanada Pierre Gauthier
Tréner Kanada Jacques Martin
Kapitán Fínsko Saku Koivu
Nižšie ligové pobočky Hamilton Bulldogs (AHL)
Cincinnati Cyclones (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93
Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93
Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08

Le Club de Hockey Canadien, často neoficiálne označovaný po angl. Montreal Canadiens a po fr. ako Canadiens de Montréal, je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale.

Klub hrá v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. V poslednej sezóne 2007/2008 postúpil do play-off kde ho v druhom kole vyradila Philadelphia Flyers.

Klub bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrajú v Bell Centre. Klub 24-krát vyhral pohár Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov ktoré kedy hrali NHL.[1] Posledný Stanley Cup získali v sezóne 1992-93 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[2] V drese Montrealu nastupovali slávni legendárni hráči, po mnohých z nich sa udeľujú v súčasnosti prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[3]

Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "Club de Hockey Canadien" (názov používaný od roku 1917).


História[upraviť | upraviť zdroj]

Klub vznikol ešte pred začiatkom NHL, bol súčasťou predchodcu NHL, súťaže NHA. Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (ich predchodcom bol klub Haileybury Hockey Club). Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[4] Prvý-krát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915-16, keď vyhrali nad Portlandom.

V roku 1924 získali Stanley Cup znova, dopomohla im k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolali Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte Playoff.

Od sezóny 1926-27 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

Éra od roku 1932 do roku 1967: Koniec Morenza a Original Six[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30.tych rokov, v sezóne 1935-36 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa podaril Canadiens v nasledujúcej sezóne 1936-37, ale prišiel šok v podobe smrti Morenza vo veku 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny bez výraznejších úspechov, v sezóne 1939/40 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom klubu Dick Irvin. V sezóne 1943-44 získali Canadiens Stanley Cup, slávna bola útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach, pričom v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens prehrali vo semifinále Playoff v tejto sezóne s Torontom. V sezóne 1945-46 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále Playoff Boston Bruins 4-1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50-te roky boli najslávnejšiou etapou Canadiens.[5] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále Playoff, pričom šesť-krát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším klubom tej doby.

Éra od roku 1967 do roku 1986: Expanzia NHL[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičkovým klubom vo vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribratých šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh) a vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966-67 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4-2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešný.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do Playoff, bolo to prvýkrát v histórii, čo v Playoff chýbali kanadské mužstvá. Tento rok sa zo Stanley Cup tešil Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončilo tretí-krát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/71 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole Playoff. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 19761979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončilo s aktívnou činnosťou v 80.tych rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Canadiens sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua, a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Éra od roku 1986 – Moderná NHL[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1985-86 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992-93. Canadiens sa prebojovali do finále Playoff, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4:1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens, obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale a Canadiens vyhrali 4:1 a tešili sa zo svojho zatiaľ posledného Stanley Cupu.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do Playoff prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku Canadiens prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1-11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorada Avalanche.[4]

Interiér Bell Centre

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum (na ňom hrali Canadiens svoje domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase Canadiens vyhrali nad Dallas Stars 4-1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (premenované na Bell Centre v roku 2003).[6]

Canadiens chýbali v Playoff v troch po sebe nasledujúcich sezón od 1999 do roku 2001. V tej dobe sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že nemôže rátať so Saku Koivom, ktorý bol súčasťou klubu už od roku 1995 a ktorému bola diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil a vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa prebojovali do playoff, aj vďaka prekvapujúcim silným výkonom brankára Josého Theodora. Prebojovali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny[upraviť | upraviť zdroj]

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr počas tejto sezóny sa rozhodlo o výmene na poste brankára, José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali švajčiara Davida Aebischera.[7] V sezóne 2005 – 06 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolinou Hurricanes, aj napriek vedeniu 2-0 na zápasy[8] nakoniec sériu prehrali 2-4 a nepostúpili.[9]

Montreal získal v sezóne 2006 – 07 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006 – 07 sa Canadiens ocitli na hrane postupu do Playoff. V posledných zápasoch bojovali o miesto v playoff s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas prehral nakoniec 5-6 a nepostúpil do Playoff.[10]

V sezóne 2007 – 08 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole playoff zdolal Boston Bruins 4-3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1-4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5-2 nad Floridou stali prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[11]

Searchtool.svg
Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06, Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07

Symboly klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H' sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres bývajú označované ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004 – 05 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k 22. aprílu 2013[12] [13]

Brankári
Číslo Hráč Chytá Získaný Miesto narodenia
31 Kanada Carey Price Ľ 2005 Anahim Lake, Britská Kolumbia
30 Slovensko Peter Budaj Ľ 2011 Banská Bystrica, Slovensko
65 Česko Robert Mayer Ľ 2008 Havířov, Česko
35 Kanada Dustin Tokarski Ľ 2013 Humboldt, Saskatchewan
Obrancovia
Číslo Hráč Strieľa Získaný Miesto narodenia
40 Kanada Nathan Beaulieu Ľ 2011 Strathroy, Ontário
55 USA Francis Bouillon Ľ 2012 New York, New York
61 Švajčiarsko Raphael Diaz P 2011 Baar, Švajčiarsko
44 USA Davis Drewiske Ľ 2013 Hudson, Wisconsin
74 Rusko Alexei Emelin Ľ 2004 Togliatti, Rusko
26 Kanada Josh Gorges - A Ľ 2007 Kelowna, Britská Kolumbia
22 Česko Tomáš Kaberle Ľ 2011 Rakovník, Česko
79 Rusko Andrej Markov - A Ľ 1998 Voskresensk, Rusko
64 USA Greg Pateryn Ľ 2008 Sterling Heights, Michigan
76 Kanada P. K. Subban P 2007 Toronto, Ontário
42 USA Jarred Tinordi Ľ 2010 Millersville, Maryland
68 Švajčiarsko Yannick Weber P 2007 Morges, Švajčiarsko
Útočníci
Číslo Hráč Strieľa Pozícia Získaný Miesto narodenia
20 Kanada Colby Armstrong P PK 2012 Lloydminster, Saskatchewan
45 Kanada Mike Blunden Ľ PK 2011 Toronto, Ontário
49 Kanada Michael Bournival Ľ C 2010 Shawinigan, Quebec
17 Kanada Rene Bourque Ľ ĽK 2012 Lac La Biche, Alberta
51 Kanada David Desharnais Ľ C 2008 Quebec City, Quebec
37 Kanada Gabriel Dumont P C 2009 Dégelis, Quebec
81 Dánsko Lars Eller Ľ C 2010 Rødovre, Dánsko
27 USA Alex Galchenyuk Ľ C 2012 Milwaukee, Wisconsin
11 Kanada Brendan Gallagher P PK 2010 Edmonton, Alberta
21 USA Brian Gionta - C P PK 2009 Rochester, New York
24 USA Jeff Halpern P C 2013 Potomac, Maryland
71 Kanada Louis Leblanc P C 2009 Pointe-Claire, Quebec
32 Kanada Travis Moen Ľ ĽK 2009 Stewart Valley, Saskatchewan
15 Fínsko Petteri Nokelainen P C 2011 Imatra, Fínsko
67 USA Max Pacioretty Ľ ĽK 2007 New Canaan, Connecticut
14 Česko Tomáš Plekanec Ľ C 2001 Kladno, Česko
73 Kanada Michael Ryder P PK 2013 St. John's, Newfoundland
53 Kanada Ryan White P C 2006 Brandon, Manitoba

Sezóny a rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných 5 sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, R = Remízy, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna Z V P R PvP B NG IG TM Koniec Playoff
2005 – 061 82 42 31  –  9 243 247 93 1312 3., Severovýchodná Prehra v štvrťfinále konferencie, 2-4 (Hurricanes)
2006 – 07 82 42 34  –  6 245 256 90 1119 4., Severovýchodná Klub sa nekvalifikoval do playoff
2007 – 08 82 47 25  –  10 262 222 104 1072 1., Severovýchodná Prehra v semifinále konferencie, 1-4 (Flyers)
2008 – 09 82 41 30  –  11 249 247 93 1223 2., Severovýchodná Prehra v štvrťfinále konferencie, 0-4 (Bruins)
2009 – 10 82 39 33  –  10 217 223 88 936 4., Severovýchodná Prehra vo finále konferencie, 1-4 (Flyers)

Individuálne rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Lídri kanadského bodovania[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia Meno Z G A B V (min) B/Z V (min)/Z
1 Guy Lafleur (PK) 961 518 728 1246 381 1.30 0.40
2 Jean Béliveau (C) 1125 507 712 1219 1029 1.08 0.91
3 Henri Richard (C) 1256 358 688 1046 928 0.83 0.74
4 Maurice Richard (PK) 978 544 421 965 1285 0.99 1.31
5 Larry Robinson (O) 1202 197 686 883 706 0.73 0.59
6 Yvan Cournoyer (PK) 968 428 435 863 255 0.89 0.26
7 Jacques Lemaire (C) 853 366 469 835 217 0.98 0.25
8 Steve Shutt (ĽK) 871 408 368 776 400 0.89 0.46
9 Bernie Geoffrion (PK) 766 371 388 759 636 0.99 0.83
10 Saku Koivu (C) 792 191 450 641 623 0.80 0.00

Sezóna[upraviť | upraviť zdroj]

Vodcovia klubu v histórii[upraviť | upraviť zdroj]

Kapitáni[upraviť | upraviť zdroj]


Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
  2. The Complete List of Stanley Cup Champions. About.com: (2007).
  3. Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
  4. a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
  5. Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
  6. Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
  7. Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
  8. Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
  9. 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 playoff [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
  10. Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
  11. Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.
  12. Bruins Roster [1]
  13. Bruins Injuries [2]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]