Command & Conquer: Red Alert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Command & Conquer: Red Alert je realtimová strategická počítačová hra, ktorú roku 1996 vydalo americké Westwood Studios. Je súčasťou série počítačových hier Command & Conquer. Je druhou hrou série Command & Conquer po hre Command & Conquer, ale tematicky je prvou hrou série a tvorí jedinečný svet v alternatívnej histórii. Na príbeh hry nadväzuje hra Command & Conquer: Red Alert 2 a Command & Conquer, vydaná v roku 1995. Hra bola 31. augusta 2008 označená ako freeware štúdiom Electronic Arts, ktoré v roku 2003 kúpilo Westwood Studios. Hru podporujú obidva vtedajšie operačné systémy - aj MS-DOS aj Windows 95.

Hra zachytáva fiktívny vojnový konflikt medzi štátmi západnej Európy (Spojenci) a Sovietskym zväzom spôsobený nekonaním sa druhej svetovej vojny a nedostaním sa Adolfa Hitlera k moci. Pre hru vznikly dva datadisky - Counterstrike a Aftermath.

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Dej sa začína v tajnom laboratóriu v púšti neďaleko Trinity (v štáte New Mexico v USA) v roku 1946. Vedec Albert Einstein objavil technológiu, ktorá mu umožnila zostrojiť stroj, pomocou ktorého sa môže presúvať v čase. Následne sa rozhodne zabrániť najväčšiemu svetovému konfliktu v dejinách ľudstva - druhej svetovej vojne. Pomocou stroja času sa presunie do roku 1924, kde stretne mladého Adolfa Hitlera, krátko po prepustení z landsberskej väznice v štáte Bavorsko v Nemecku, kde si odpykával trest za pivný puč. Pri podaní ruky ho Einstein eliminuje a následne sa vráti v čase späť do roku 1946.

Avšak, keďže sa nekonala druhá svetová vojna, posilnilo sa politické i vojnové postavenie Sovietskeho zväzu a štátov východného bloku. Sovietskemu zväzu sa podarilo obsadiť Áziu a k okupácii celého eurázijského kontinentu mu chýba už len obsadiť západnú Európu a Stredomorie. Proti tejto hrozbe sa sformujú západné štáty (okrem neutrálneho Švajčiarska) do Aliancie a začnú viesť partizánsku vojnu proti sovietskym vojskám v pohraničných oblastiach Československa, Maďarska a Poľska. Odpoveďou Sovietskeho zväzu pod velením Josifa Stalina bol útok vojsk proti týmto odbojovým skupinám. Keď sa štáty Aliancie rozhodli pomôcť partizánskemu odboju a zaútočili na vojská Varšavskej zmluvy, došlo k otvorenému vojnovému konfliktu.

Priebeh vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh Aliancie a Sovietov sa spočiatku prelína, v oboch kampaniach Spojenci vyslobodia Einsteina, stratia Grécko a Nemecko. Dejové línie sa rozchádzajú až v neskoršej fázi vojny.

Aliancia[upraviť | upraviť zdroj]

Kampaň sa začína záchrannou misiou, v ktorej je nutné oslobodiť vedca Alberta Einsteina zo sovietskeho zajatia. Štátom Aliancie sa postupne podarí dosiahnuť niektoré strategicky dôležité miesta v strednej a východnej Európe, najmä zásluhou hráča hrajúceho za neznámeho generála. Napriek týmto úspechom sa sovietske armády valia Nemeckom a Balkánom, kde dobyjú a vyplienia Grécko. Až spojenecké pokroky v technológiách a zničenie sovietskych tajných výskumných centier znamená obrat vo vojne. Keď sa vojna obracia v prospech Aliancie, Stalin sa rozhodne použiť jadrové zbrane, ktoré mal v zálohe. Generálovi sa podarí zneškodniť hlavice ešte na raketovej základni. Po tomto triumfe spojenecké jednotky obsadzujú postupne Rusko a nakoniec aj Moskvu. V záverečnom videu je zobrazená situácia, keď spojenecká čata objaví v troskách sovietskeho vodcu Stalina. Na príkaz priameho nadriadeného - gréckeho generála Stavrosa - opustia miesto. Ten Stalina privalí skalou ako pomstu za sovietske vyčíňanie v Grécku.

Sovietsky zväz[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku kampane musia sovietske vojská poraziť odboj v Poľsku, v Toruni. Až potom môže nastať útok na spojeneckú Európu, ktorý je pre Sovietsky zväz veľmi úspešný. Po víťazstvách v Nemecku, porazení spojeneckých záškodníkov v jadrovej elektrárni a po víťazstvách nad spojeneckými silami v Taliansku, sa Sovietsky zväz približuje ku konečnému víťazstvu. Sovieti sa snažia získať spojeneckú technológiu chronosféru, ale napriek veľkej prevahe sa im to nedarí. Takisto sa im nedarí dolapiť Einsteina, vyslobodeného z ich zajatia na začiatku hry. Víťazstvo musia teda zavŕšiť inváziou do východného Anglicka, kde sa nachádza riadiace stredisko spojeneckých síl.

Koniec vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Aliancia[upraviť | upraviť zdroj]

V kampani štátov Aliancie sú vojská Varšavskej zmluvy už natoľko oslabené, že nedokážu zastaviť postup Spojencov. Tí sa dostanú až do samotného Kremľa v Moskve. Stalin je pochovaný v troskách budovy generálom Stavrosom. Následne je obnovené Rusko, tentoraz už demokratické, avšak je prakticky len vazalom západných veľmocí.

Sovietsky zväz[upraviť | upraviť zdroj]

Úspechy, na bojiskách aj v kontrarozviedke, Červenú armádu priviedli až do samotnej bašty demokracie, Londýna. Spojenci sú nútení kapitulovať. Pri oslavách víťazstva v Buckinghamskom paláci je však Josif Stalin otrávený jedom v čaji, veliteľkou NKVD Nadiou. ktorá generálovi porozpráva o Bratstve Nod, ktorého je členkou. Vzápätí ju zastrelí Stalinov poradca Kane, hlava Bratstva Nod, ktorý generálovi predpovedá sľubnú budúcnosť po jeho boku. Celá kampaň sa tak končí fiaskom a vzájomným súperením sovietskych generálov o moc, čím Sovietsky zväz stráca vedúci postavenie v prospech západných štátov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]