Curling

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Curlingová hala
Martin Sesaker at the 2012 Youth Winter Olympics.jpg

Curling je kolektívny šport, v ktorom sa snažia hráči dopraviť curlingové kamene čo najpresnejšie do vyznačeného priestoru. Začiatky tejto hry siahajú do 16. storočia, keď sa tento šport hrával na zamrznutých škótskych jazerách.

Medzi oficiálnymi súťažami zimných olympijských hier bol v roku 1920 a od olympijských hier v roku 1998 je v programe nastálo.

Dejiny curlingu[upraviť | upraviť zdroj]

Muži hrajúci curling, Ontário, Kanada, rok 1909

Curling je starý škótsky šport. Najstarší curlingový kameň o ktorom sa vie pochádza z roku 1511 a je na ňom maľba od Pietera Breughela. K vzniku curlingu prišlo vďaka zákazu golfu v roku 1457, ktorý bol vydaný škótskym parlamentom. Prvé curlingové kameňe mali hmotnosť od 2 do 3 kilogramov. Volali sa "loofies". V tej dobe neexistovali žiadne presné pravidlá hry, okrem jedného, ak hráč šmykol svoj kameň za čiaru ihriska, vypadol z hry.

V roku 1838 bola v Edinburghu založená prvá národná curlingová organizácia s názvom Royal Grand Curling Club. Celosvetová curlingová organizácia bola založená až v roku 1965, išlo o Medzinárodnú curlingovú federáciu (ICF). Tá od roku 1991 nesie pomenovanie Svetová curlingová federácia (WCF – World Curling Federation).

Dnešné odhady hovoria asi o dvoch miliónoch aktívnych hráčov v celosvetovom meradle. Curling sa hral na niekoľkých olympijských podujatiach predtým, ako sa v roku 1998 stal oficiálnym olympijským športom na olympijských hrách v Nagane v Japonsku.

Pravidlá curlingu[upraviť | upraviť zdroj]

Curlingový kameň

Curling je v podstate športová hra, ktorá sa hrá na špeciálne upravenej ľadovej ploche. Táto je rozdelená do niekoľkých dráh. Hrajú proti sebe dva štvorčlenné tímy. Každý je vybavený 8 kameňmi, ktoré sú farebne odlíšené od kameňov súpera, tak ako dresy vo futbale. Každý hráč má metličku na zametanie povrchu dráhy a špeciálnu obuv s hladkým povrchom podrážky, aby bol umožnený jednoduchší pohyb hráča po ľade. Stretnutie sa hrá s alebo bez časového limitu a na stanovený počet endov (uzatvorený úsek hry, v ktorom bolo hodených 16 kameňov a určené skóre).

Technika vypustenia kameňa

Najdôležitejšie je odhodiť kamene z jedného konca dráhy do terča podobného lukostreleckému terču na druhom konci dráhy, s účelom priblížiť svoj kameň čo možno najbližšie k stredu kruhov a pritom bližšie ako sú umiestnené kamene protivníka. Za každý kameň, ktorý je v cieľových kruhoch bližšie stredu ako je k stredu najbližší kameň súpera, získava tím 1 bod. Konečný bodový stav lepšie umiestnených kameňov sa zapíše na tabuľu len úspešnejšiemu tímu a ten má v ďalšej hre prednosť prvého hodu. Každý hráč má dopredu určené poradie a toho sa drží počas celej hry.

Ak zostanú po odohraní posledného endu cieľové kruhy prázdne, zaznamenáva sa na výsledkovú tabuľu tímu, ktorý odhadzoval posledný kameň, nula - tzv. end s nulou. Po odohraní stanoveného počtu endov sa sčítajú všetky získané body a vyhráva tím s najväčším bodovým ziskom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]