Cyanóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cyanóza je modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc, ktoré sa objavuje pri vzostupe redukovaného (odkysličeného) hemoglobínu nad 50 g/l. To znamená, že cyanóza je častejšia u polyglobúlie a vzácnejšia u anémie. Rozlišujeme 2 základné typy cyanózy: centrálny a periférny.

Centrálny typ cyanózy[upraviť | upraviť zdroj]

Postihuje rovnomerne kožu celého tela, cyanóza je i na slizniciach a koža je teplá. Vzniká pri nedostatočnom okysličovaní krvi v pľúcach - ťažké ochorenia pľúc, vrodené srdcové chyby s pravo-ľavým skratom, ľavostranné zlyhávanie srdca.

Periférny typ cyanózy[upraviť | upraviť zdroj]

Je nerovnomerný a najlepšie je viditeľný na okrajových častiach tela - prsty, ušné lalôčiky, pery. Koža je chladná. Vzniká pri dlhšom zotrvávaní krvi v kapilárach a žilách, najčastejšie pri pravostrannom srdcovom zlyhávaní. Rovnaký typ je i cyanóza vyvolaná chladom.

Vzácne typy cyanózy[upraviť | upraviť zdroj]