Dácke vojny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dácke vojny
Dátum 86 – 89, 101 – 102 a 105 – 106
Miesto Dácia
Výsledok Rozhodujúce rímske víťazstvo
Zmeny územia Dácia anektovaná Rímskou ríšou
Protivníci
Rímska ríša Dáci
Velitelia
Domicián, Traianus Duras, Decebalus
Sila
150 – 200 tis. 15 – 40 tis.
Straty
neznáme neznáme

Dácke vojny je označenie vojenských stretnutí odohrávajúcich sa na prelome 1. a 2. storočia n. l. medzi Dákmi, vedenými kráľom Decebalom, a Rimanmi.

Konflikt bol vyprovokovaný dáckymi nájazdmi do bohatých rímskych provincií na Balkáne. Rozhorel sa za vlády cisára Domiciána v rokoch 86 až 89. Rimania vtedy utrpeli porážku v prvej bitke pri Tapae a následne s Dákmi uzavreli prímerie. O niekoľko rokov neskôr obnovil cisár Traianus nepriateľstvo s Dákmi a v rokoch 101 až 102 resp. 105 až 106 proti nim podnikol dve rozsiahle vojenské ťaženia, počas ktorých si podrobil ich hlavné mesto Sarmizegetusu Regiu a po smrti Decebala začlenil Dáciu do Rímskej ríše.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dácké války na českej Wikipédii a Trajan's Dacian Wars na anglickej Wikipédii.