Déianeira (dcéra Oinea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hérakles, Déianeira a Nessos, antická čiernofigúrová hydria, cca 575-550 pred Kr.

Déianeira (starogr. ΔηιάνειραDéianeira, lat. Deianira) je v gréckej mytológii dcéra kalydónskeho kráľa Oinea a jeho manželky Althaie.[1] Bola druhou manželkou najväčšieho gréckeho hrdinu Hérakla.[2]

Déianeira mala štyroch bratov, Meleagra,[3]Toxea, Thyrea a Klymena a sestru Gorgu.[1]

Déianeira sa stala druhou manželkou Hérakla po tom, ako svoju prvú manželku Megaru prenechal svojmu synovcovi Iolaovi, ktorý sa o ňu staral v čase, keď on plnil dvanásť ťažkých úloh, uložených kráľom Eurystheom. Po tejto službe, ktorá trvala niekoľko rokov, sa Hérakles rozhliadal po novej manželke. Páčila sa mu aj krásna rusovláska Iola, dcéra oichalského kráľa Euryta o ktorú súťažil v lukostreľbe. Keď však zvíťazil aj nad jej otcom Eurytom, ktorý ho lukostreľbe učil, Eurytos považoval za urážku, že ho prevýšil jeho vlastný žiak a potupne ho vyhnal.[4]

Hérakles, Déianeira a Kentaur Nessos, autor:Hans Rottenhammer (1564–1625)

Pôvodne bola Déianeira zadaná riečnemu bohu Achelóovi, ktorý vedel meniť svoju podobu, ale Hérakles ho v ťažkom súboji premohol a právom víťaza si Déianeiru odviedol do Tirynthu. Cestou sa však odohrala udalosť, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky. Keď prechádzali cez rieku, kde nebol most, Hérakles ju preplával a Déianeiru zveril Kentaurovi Nessovi, ktorý sa ponúkol, že ju prenesie cez rieku na chrbte. Nessos sa ju ale pokúsil uniesť, tak ho Hérakles zasiahol jedným zo svojich otrávených šípov.[5] Umierajúci Nessos ešte stihol povedať Déianeire, aby si odložila z jeho čarovnej krvi, ktorá privoláva lásku. Ak jej vraj bude Hérakles niekedy neverný, nech ňou natrie jeho košeľu a on ju bude opäť milovať. Bola to Nessova pomsta, lebo dobre vedel, že jeho otrávená krv spôsobí Héraklovi neodvratnú smrť.[2]

Po rokoch šťastného, hoci neľahkého života s ním, keď mu porodila synov Hylla, Glénea a Hodita,[6] rozhodol sa Hérakles vyrovnať si nevyrovnaný účet s kráľom Eurytom a za dávnu urážku ho zabil. Medzi zajatými bola aj ryšavovlasá Iola, ktorú keď Hérakles uvidel, opäť k nej splanul starou láskou.[7]

Keď sa o tom dozvedela Déianeira, spomenula si na Nessovu radu a potrela Héraklov plášť odloženou krvou a poslala mu ho. Jed z otrávenej krvi vnikol potom Héraklovi do tela a po hrozných bolestiach umrel. Nešťastná Déianeira nato spáchala samovraždu. Podľa jednej verzie sa obesila,[8] podľa druhej sa preklala mečom.[9]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 1,8,1.
  2. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 105-106.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 1,8,2.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 140-141.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 314.
  6. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,37,2.
  7. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 190.
  8. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,38,3.
  9. Sofokles, Trachiniai, 940-950.