Déjà vu (psychológia)

Déjà vu (z francúzštiny, doslova „Už videné“, vyslovované [deʒa vy]) označuje v psychológii jav (nazývaný aj paramnézia), keď má človek z ničoho nič intenzívny pocit niečoho už predtým prežitého, videného alebo počutého. V bežnej reči alebo napr. v divadelnej kritike môže znamenať tiež jednoducho niečo, čo „sme už videli“, čo nie je pôvodné (originálne).

Psychológia Déjà vu

Déjà vu ako psychologický výraz prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac roku 1876 a spopularizoval v knihe Budúcnosť psychologických vied (L'Avenir des sciences psychiques, 1917). Pocit déjà vu sa zvyčajne sprevádza pocitom dôvernej známosti, ale tiež niečoho mimoriadneho, nezvyčajného až tajomného. „Predchádzajúca“ skúsenosť sa často prikladá predchádzajúcemu snu, ale často je prítomný pocit, že táto skúsenosť bola samozrejme prežitá v minulosti. Skúsenosť déjà vu sa zdá byť dosť bežná, lebo prieskumy uvádzajú, že viac ako 70 % populácie uvádza, že pocit déjà vu aspoň raz zažili. Odkazy na skúsenosť s déjà vu sa dajú nájsť tiež v literatúre v minulosti, čo znamená, že nejde o nový jav.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Déjà vu na českej Wikipédii.