Déjà vu (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Déjà vu (z francúzštiny, doslova „Už videné“, vyslovované [deʒa vy]) označuje v psychológii jav (tiež nazývaný paramnézia), kedy má človek z ničoho nič intenzívny pocit niečoho už predtým prežitého, videného alebo počutého. V bežnej reči alebo napr. v divadelnej kritike môže ale znamenať tiež proste niečo, čo „sme už videli“, čo nie je originálne, pôvodné.

Psychológia Déjà vu[upraviť | upraviť zdroj]

Déjà vu ako psychologický termín prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac roku 1876 a spopularizoval v knihe Budúcnosť psychologických vied (L'Avenir des sciences psychiques, 1917). Pocit déjà vu je obvykle sprevádzaný pocitom dôvernej známosti, ale tiež niečoho zvláštneho, neobvyklého až tajomného. „Predchádzajúca“ skúsenosť je často priložená predchádzajúcemu snu, ale často je prítomný pocit, že táto skúsenosť bola samozrejme prežitá v minulosti. Skúsenosť déjà vu sa zdá byť dosť bežná, pretože prieskumy uvádzajú že viac ako 70 % populácie uvádza, že pocit déjà vu aspoň jedenkrát zažili. Odkazy na skúsenosť s déjà vu sa dajú nájsť tiež v literatúre v minulosti, čo znamená, že nejde o nový fenomén.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Déjà vu na českej Wikipédii.