Dúhovec väčší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dúhovec väčší

Dúhovec väčší (Apatura iris L., 1758) je druh motýľa z čeľade babôčkovité (Nymphalidae).

Bionómia druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh motýľa patrí k našim najväčším druhom denných motýľov (Rhopalocera). V prírode ho zastihneme asi od konca júna do augusta. Lieta hlavne na lesných cestách a čistinkách, na okrajoch zmiešaných lesov, vo vlhkých údoliach a na zarastených rúbaniskách. Ráno lieta pomalšie, pričom rád sadá na zdochliny, trus zvierat, hnijúce ovocie a celkove mokré miesta, hlavne okolie kaluží a mokrín. V neskorších - poobedných hodinách - poletuje v korunách stromov. Je pomerne dosť zriedkavý, ale žije skryto, a preto jeho zriedkavosť je skôr relatívna. U samčeka je vidieť istý stupeň teritoriálneho správania. Na mieste jeho výskytu zvyčajne nachádzame iba jeden exemplár samčeka. Pokiaľ ho ulovíme o relatívne krátky čas jeho miesto „obsadí“ iný jedinec. Je rozšírený takmer v celej Eurázii. Priťahuje ho aj ľudský pot, a preto si niekedy sadá i na spotené ruky. Vystupuje iba zriedkavo do nadmorských výšok nad 1 200 m n. m. Viac na východ je hojnejším druhom denných motýľov, smerom na západ je zriedkavejší. Zvyčajne vidíme iba samčekov, lebo samičky sa zdržujú hlavne vyššie v korunách prevažne listnatých stromov. Lietajú zriedkavo a to skôr v poobedňajších hodinách a niekedy vydržia sedieť celé hodiny v korune stromu, kde ich zahliadneme iba zriedkavo.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má hnedo sfarbené krídla ozdobené bielymi škvrnami a páskami. Spodná strana krídel je červenohnedá s bielymi páskami a modrým, čierno lemovaným očkom. Samček má kovovomodro-fialové sfarbenie vrchnej strany krídel, ktoré sa mení podľa toho, ako na ne dopadá svetlo. Samičke toto sfarbenie chýba a býva zvyčajne väčšieho vzrastu.

Vajíčko[upraviť | upraviť zdroj]

Samička kladie vajíčka koncom júla a v auguste na listy živných rastlín, hlavne vŕb. Vajíčka sú olivovo-zelené, až žltavé, valcovitého tvaru.

Húsenica[upraviť | upraviť zdroj]

Mladá húsenica

Húsenica sa vyvíja asi od augusta na vŕbe rakyte, vŕbe ušatej, vŕbe popolavej a tiež na osike. Prezimuje v 2. larválnom instare, kedy je asi 1 cm dlhá a čiernohnedej farby. V tomto období býva zvyčajne pripradená ku konáriku alebo listu. V apríli začne byť znova aktívna a zvlieka sa. Po tomto zvlečení je zelená, žlto zrnitá, so šikmými žltými pruhmi na bokoch, modrastými výrastkami na hlave a dvoma červenými hrotmi na análnom článku bruška. Húsenica 5. instaru (po 4. zvliekaní) sa zakuklí zvyčajne v júni pod listami, zavesená dole hlavou.

Kukla[upraviť | upraviť zdroj]

Kukla je bledozelená s dvoma hrotmi na hlave. Zvyčajne býva fixovaná za kremaster.

Ochrana druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na svoj vzhľad a veľkosť je zaujímavým druhom i pre zberateľov motýľov (entomológov), ktorí ho odchytávajú do zbierok v značných počtoch, ale napriek tomu nie je zatiaľ veľmi ohrozeným druhom našej entomofauny. Zasluhuje ochranu v rámci bežnej ochrany biotopov v rámci chránených území. Jeho areál rozšírenia vo svete je zatiaľ značný.

Podobné druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ponec, J.: 1982, Motýle. Obzor, Bratislava, p. 328 + obr.
  • Moucha, J. et Činčerová, E.: 1972, Sbírame motýli. Delfín, Práce, Praha, p. 92 - 93.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]