D-beat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
D-beat
Pôvod v štýlochHardcore punk, Street punk, Anarcho-punk, Nová vlna britského heavy metalu
Kultúrne pozadieZačiatok 80. rokov – Anglicko a Švédsko
Typické nástrojeVokály – Elektrická gitara – Basová gitara – Bicie
Všeobecná popularitaUndergroundová
Odvodené štýlyCrust punk
Thrashcore
Švédsky death metal

'D-Beat' v hudobnej notácii Prehrať Play.

D-beat (tiež známy ako discrust, discore[1] alebo kängpunk) je štýl žánru hardcore punk, ktorý sa vyvinul začiatkom 80. rokov skupinou Discharge, po ktorej je žáner nazvaný, rovnako ako bubnovým úderom charakteristický pre tento štýl. D-beat je blízko spojený s crust punkom, ktorý má ale ťažší zvuk a komplexnejšiu premenu. Štýl je populárny predovšetkým vo Švédsku[2] a vyvinul sa tu vďaka skupinám ako Anti Cimex,[3][4] Mob 47,[5] Driller Killer[4] a No Security. Medzi ďalšie D-beatové skupiny patria Doom zo Spojeného kráľovstva, Disclose z Japonska, Crucifix a Final Conflict z USA, Ratos de Porão z Brazílie a MG15 zo Španielska. Kým štýl sa pôvodne vyvinul začiatkom 80. rokoch, množstvo D-beatovej tvorby nových skupín sa objavilo uprostred 90. rokov. Medzi tieto skupiny patria švédske skupiny Wolfpack, Totalitär, Avskum, Skitsystem a Disfear.[6]

Významní interpreti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Glasper, p. 175.
  2. Jandreus, p. 11.
  3. Ekeroth, p. 19.
  4. a b Jandreus, p. 20-21.
  5. Jandreus, p. 143.
  6. Kevin Stewart-Panko, Disfear + Trap Them + The Endless Blockade, Terrorizer #172, Júl 2008, p. 85.