Daň z príjmov fyzickej osoby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Daň z príjmov fyzickej osoby (do roku 2003 daň z príjmov fyzických osôb) je na Slovensku popri dani z príjmov právnickej osoby druhá súčasť dane z príjmov. Je to štátna priama daň vzťahujúca sa na (takmer) všetky príjmy fyzických osôb. Obdobné dane v zahraničí sa často doslova nazývajú len "daň z príjmov".

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Daň bola zavedená k 1. januáru 1993 federálnym zákonom č. 286/1992 Zb., kedy nahradila dovtedajšiu daň zo mzdy, daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a daň z príjmov obyvateľstva.

Do roku 2003 išlo o progresívnu daň (čiže jej percentuálna sadzba rástla s výškou príjmu), od roku 2004 do roku 2012 to bola naopak tzv. rovná daň (čiže jej percentuálna sadzba bola vždy rovnaká, konkrétne 19 %), od roku 2013 je daň opäť progresívna.

Predmet dane[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom dane sú v zásade všetky príjmy resp. výnosy danej fyzickej osoby okrem výnimiek, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (vyňaté sú napr. dividendy, inými slovami na Slovensku teda neexistuje tzv. "dividendová daň").

Zákon príjmy, ktoré sú predmetom dane, z "technických" i tradičných dôvod člení na 4 skupiny (existujú medzi nimi rozdiely pri vyberaní dane a pri zisťovaní základu dane):

Zdaňovacie obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdaňovacím obdobím je v zásade kalendárny rok.

Výpočet dane[upraviť | upraviť zdroj]

Daň = (prvá sadzba dane × tá časť Z, pre ktorú platí prvá sadzba dane) + (druhá sadzba dane x zvyšná časť Z)

pričom:

  • prvá sadzba dane je v súčasnosti 0,19 (19 %) a druhá sadzba dane je v súčasnosti 0,25 (25 %) - podrobnosti pozri nižšie
  • Z = základ dane znížený o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane - podrobnosti pozri nižšie


Výslednú daň možno ešte znížiť o tzv. daňový bonus (existuje od roku 2004) a o zaplatené preddavky na daň (pozri nižšie, vrátane zaplatenej dane vyberanej zrážkou).

Sadzba dane[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2004 - 2012 bola sadzba dane vždy 19 %. Od roku 2013 (rovnako ako do roku 2003) sadzba nie je vždy rovnaká, lebo závisí od výšky príjmu.

Od roku 2013 sú sadzby konkrétne nasledovné:

  • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (pre rok 2013 je suma platného životného minima konkrétne 34 401,74 eur),
  • 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Okrem toho od roku 2013 existuje tzv. osobitná sadzba dane vo výške len 5 %, ktorú platia vybraní ústavní činitelia, napr. prezident, vláda a poslanci NR SR.

Základ dane[upraviť | upraviť zdroj]

Základom dane je rozdiel:

  • zdaniteľné príjmy (=príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy)
  • - daňové výdavky (= výdavoky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 (11))

vypočítaný pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Presnejšie je základom dane súčet nasledujúcich (tzv. "čiastkových") základov dane:

  • ad príjmy typu A) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec
  • ad príjmy typu B) rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo výsledok hospodárenia, teda spravidla zisk z účtovníctva (u spoločníka VOS a komplementára komanditnej spoločnosti len jeho podiel na zisku)
  • ad príjmy typu C) jednotlivé úroky a obdobné výnosy vymenované v zákone ako príjmy z kapitálového majetku
  • ad príjmy typu D) zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie

Daňová strata[upraviť | upraviť zdroj]

Daňová strata je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Nezdaniteľné časti základu dane[upraviť | upraviť zdroj]

Tzv. nezdaniteľné časti základu dane sú:

  • 19,2 × životné minimum, ak daňovník má základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100× životné minimum platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia
  • (44,2 × životné minimum - 1/4 základu dane), ak daňovník má základ dane vyšší ako 100× životné minimum platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia
  • špeciálne sumy pri spoločnom zdaňovaní manželov (§11 (3))
  • istá časť preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Daňový bonus[upraviť | upraviť zdroj]

Daňovník, ktorý mal zdaniteľné príjmy typu A) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné určité stanovené príjmy typu B) (nie napr. príjmy z prenájmu) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto určitých stanovených príjmov typu B), môže si od dane odpočítať 19,32 eura mesačne (čiže tzv. "daňový bonus") na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Vyberanie dane[upraviť | upraviť zdroj]

Preddavky[upraviť | upraviť zdroj]

Daň sa platí spravidla formou rôznych zákonom stanovených preddavkov (odvádzaných daňovníkom alebo jeho zamestnávateľom) počas roka a prípadné kladné alebo záporné rozdiely voči skutočnej dani sa spätne dorovnajú po podaní daňového priznania za príslušný rok.

Zabezpečenie dane[upraviť | upraviť zdroj]

Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

Daň vyberaná zrážkou[upraviť | upraviť zdroj]

Pri niektorých druhoch príjmov, ktoré sú v zákone výslovne uvedené (napr. úroky v banke, výnosy z podielových listov, peňažné výhry), sa daň technicky vyberá "zrážkou", teda "pri zdroji", čiže ju zaplatí prakticky ihneď ten, od koho daňovník príslušný príjem dostáva vyplatený (napríklad v prípade úrokov je to banka). Zákon to formuluje tak, že zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka....Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Daň vybraná zrážkou sa v zásade (existujú výnimky) považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Zároveň však daňovník potom musí zahrnúť príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (napríklad úroky v banke), do základu dane.

Minimálna výška dane[upraviť | upraviť zdroj]

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy 19,2 × životné minimum (platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus, alebo ak sa daň vyberá zrážkou, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň pri príjmoch zo závislej činnosti, okrem zdaniteľných príjmov daňovníka, u ktorého za zdaňovacie obdobie nepresiahnu takéto príjmy 50 % sumy 19,2 × životné minimum alebo preddavky na zabezpečenie dane.

Jednoduchý príklad (Daň za rok 2007, sadzba 19 %)[upraviť | upraviť zdroj]

"Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu" (napr. živnostník, tu s podnikateľskými nákladmi = 0) alebo "príjmy zo závislej činnosti" (práca na dohodu):

zdaniteľné príjmy (výnosy/mzda):                   480000 SKK
- daňové výdavky (povinné odvody 47,15%*):       - 226320 SKK
= základ dane:                                     253680 SKK
- nezdaniteľné časti základu dane*:              - 95616 SKK 
= medzisúčet:                                      158064 SKK
- daň (19%):                                     - 30032,16 SKK
= príjem po zdanení:                               128031,84 SKK


(*) Percento povinných odvodov aj veľkosť nezdaniteľných častí základu dane klesá od určitej výšky príjmu

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]