Daichi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2006-002A – Daichi
Prevádzkovateľ: Japonsko, JAXA
Výrobca: USA, JHU APL
Typ misie: družica pre diaľkový
prieskum Zeme
Dátum štartu: 24. január 2006, 01:33:00 UTC
Kozmodróm: Tanagešima
Nosná raketa: H2-A
Zánik: nie
NSSDC ID: 2006-002A
Kat. číslo: 28931
Hmotnosť: 3 850 kg
uprav

Daichi (slovenský prepis Daiči, japonsky だいち t. j. Zem alebo pevnina), predštartové označenie ALOS (z anglického názvu Advanced Land Observing Satelllite) je japonská družica pre diaľkový prieskum Zeme. Postavilo ju stredisko JAXA Tsukuba Space Center (TKSC), Tsukuba, Ibaraki (Japonsko). Prevádzkovateľom je JAXA Earth Observation Research and Application Center (EORC), Tokio (Japonsko) pre kozmickú agentúru Japan Aerospace Exploration Agency (JAXA, predtým NASDA), Tokio (Japonsko). Na zbere, spracovaní a archivácii dát sa podieľajú tiež organizácie Európska vesmírna agentúra (ESA), Paríž (Francúzsko) (pre oblasť Európy a Afriky), National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA), Washington, DC (USA) (pre oblasť Severnej a Južnej Ameriky) a Geoscience Australia, Symonston, ACT (Austrália) (pre oblasť Austrálie a Oceánie).

Popis družice[upraviť | upraviť zdroj]

Trojosovo stabilizovaná družica s hlavným telesom nepravidelného, približne kvádrovitého tvaru s rozmermi 6,5×3,5×4,5 m je vybavená jedným deväťdielnym rozkladacím panelom fotovoltaických batérií s dĺžkou 22 m a plochou 66 m², dodávajúcim minimálne 7 kW elektrickej energie (na konci aktívneho života) a dobíjajúcim 5 NiCd akumulátorových batérií. Nesie nasledujúce vedecké prístroje:

Nákres družice s vyznačením hlavných častí
© JAXA
  • 3 spriahnuté panchromatické kamery so zrkadlovým skenovacím systémom a detekčnými prvkami CCD, tvoriace stereosúpravu PRISM (Panchromatic Remote-sensing Instrument for Stereo Mapping) na kartografické mapovanie (spektrálne pásmo 520 – 770 nm, priestorové rozlíšenie 3,61 µrad t. j. 2,5 m, zorný uhol 5,8°, šírka záberu ±35 km, rýchlosť zberu dát do 960 Mbit/s);
  • štvorkanálový rádiometer pre viditeľnú a blízku infračervenú oblasť AVNIR-2 (Advanced Visible and Near Infrared Radiometer) na zisťovanie typu povrchu a stavu vegetácie (4 spektrálne pásma: 420 – 500 nm, 520 – 600 nm, 610 – 690 nm a 760 – 890 nm, priestorové rozlíšenie 14,28 µrad t. j. 10 m, zorný uhol 5,8°, šírka záberu 70 km, možnosť merania ±44° od vertikály, rýchlosť zberu dát 160 Mbit/s);
  • rádiolokátor so syntetickou apertúrou PALSAR (Phased Array Type L-band Synthetic Aperture Radar) (frekvencia 1,27 GHz, rýchlosť zberu dát 240 alebo 120 Mbit/s), vybavený plochou elektronicky riadenou anténou s rozmermi 8,9×3,1 m, na mapovanie zemského povrchu, pracujúcou v dvoch režimoch:
    • prehľadový modus (rozlíšenie 100 m, šírka záberu 250 až 350 km);
    • vysokorozlišujúci modus (rozlíšenie 10 m, šírka záberu 70 km);
  • súbor detektorov radiácie TEDA [=Technical Engineering Data Acquisition Equipment].

Systémy družice a zber dát je zaisťovaný palubným počítačom, ktorý okrem iného zabezpečuje aj kompresiu nameraných dát. Dáta sú zaznamenávané do polovodičovej pamäte s kapacitou 96 Gbyte. Prenos nameraných telemetrických a vedeckých dát sa uskutočňuje v pásme Ka cez stacionárnu sledovaciu a spojovaciu družicu DRTS rýchlosťou 240 Mbit/s, alebo na pozemné stanice so záznamu v palubnej pamäti rýchlosťou 129 Mbit/s. Na spojenie s DRTS je družica vybavená otočnou parabolickou anténou s priemerom 1,35 m. Orientačný a korekčný systém zisťuje orientáciu družice v priestore s využitím detektorov horizontu Zeme, inerciálnej plošiny, sledovačov hviezd a prijímačov navigačných signálov z družíc GPS. Presnosť určenia orientácie v priestore je ±0,0004° pri autonómnom určení priamo na družici, resp. ±0,0002° pri spracovaní dát na Zemi. Stabilita orientácie je lepšia ako ±0,0004°/5 s. Ako výkonné prvky orientácie a stabilizácie slúžia silové zotrvačníky, magnetické cievky a systém motorčekov RCS (Reaction Control Subsystem) na jednozložkové kvapalné pohonné látky (hydrazín), z ktorých 16 s ťahom 16×1 N slúžia iba pre orientáciu a stabilizáciu a ďalšie štyri motorčeky s ťahom 4×4 N slúžia na korekcie dráhy. Motorčeky RCS sú rozdelené do dvoch nezávislých skupín. Zásoby pohonných látok (celkom 180 kg) sú uložené v 3 nádržiach.

Hlavné úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

  • zber globálnych geodetických dát na vytvorenie celosvetovej digitálnej mapy v mierke 1 : 25 000;
  • diaľkový prieskum prírodných zdrojov;
  • zber informácií o katastrofách prírodného a technogénneho pôvodu a ich rýchle predávanie do regionálnych centier.

Hlavné pozemné riadiace stredisko sa nachádza v areáli JAXA Tsukuba Space Center (TKSC), Tsukuba, Ibaraki (Japonsko).

Družica sa pohybuje po heliosynchrónnej dráhe vo výške 692 km s dobou obehu 98,6 minúty a sklonom 98,2° k rovníku. Priemet dráhy na zemský povrch sa presne opakuje s periódou preletov, 48 dní, nad určitým miestom (vo vysokých zemepisných šírkach je opakovacia perióda 2 dni). Predpokladaná doba aktívnej životnosti je 3 až 5 rokov.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Družica bola vypustená na geostacionárnu obežnú dráhu z kozmodrómu Tanegašima 24. januára 2006 nosnou raketou H-2A.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]