Dalmácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dalmácia
Dalmácia
Okolie Hvaru

Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke. V mori je lemované početnými ostrovmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku nášho letopočtu prevažne súčasť Rímskej ríše. V 6. stor. - 9. stor. súčasťou Byzantskej ríše. Od 10. storočia súčasť samostatného chorvátskeho kniežatstva (neskôr kráľovstva). Od 1102 súčasť Uhorska. 14. stor. - 1797 prevažne pod kontrolou Benátok. 1797-1918 súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805-1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku). Od roku 1918 súčasť štátu južných Slovanov, neskoršej Juhoslávie. Dnes súčasť Chorvátska, kúsok je v Bosne a Hercergovine a Čiernej Hore.

Po osamostatnení Chorvátska v roku 1991 sa na západnom Balkáne rozpútali národnostné konflikty, ktoré prepukli do občianskej vojny. Srbi odmietli akceptovať stratu rozvinutého Chorvátska, ako aj takmer celého pobrežia Jadranu, čo rozpútalo obsadenie časti Chorvátska a následné etnické čistky. Chorváti stratené územie získali späť a postupne obnovili spustošenú krajinu.

Cestovný ruch dnes patrí k ťahúňom ekonomiky; bolo vybudované kvalitné diaľničné spojenie (v súčasnosti po Vrgorac pri bosnianskej hranici), obsluhujúce pobrežie Dalmácie i predtým horšie prístupné mestá. Výstavba nových a rekonštrukcia starších ubytovacích kapacít vytvára výborné podmienky pre letnú dovolenku na pobreží i blízkych ostrovoch.

Významné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]