Daniel Chladný-Hanoš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Chladný-Hanoš
dôstojník, protifašistický bojovník
Narodenie14. apríl 1916
Staré Hory, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie29. marec 1979 (62 rokov)
Banská Bystrica, Česko-Slovensko

Daniel Chladný-Hanoš (* 14. apríl 1916 Staré Hory - † 29. marec 1979 Banská Bystrica, pochov. Staré Hory) bol dôstojník, protifašistický bojovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Jozef Chladný, jeho matka Júlia rod. Čillíková. Do roku 1936 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, do roku 1939 na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Dôstojník Slovenskej armády a Československej ľudovej armády na viacerých miestach Slovenska v roku 1956-1958 v Banskej Bystrici. Účastník protifašistického odboja a Slovenského národného povstania.

1940 založil na Starých Horách odbojovú skupinu; od júla 1941 na východnom fronte, kde spolupracoval s Jánom Nálepkom. V roku 1942 odvelený na Slovensko, kde operoval s partizánskym odd. Bilej. Po ústupe SNP do hôr veliteľ 5. odd. v partizánskej brigáde Smrť fašizmu. Politicky prenasledovaný a väznený, roku 1963 právne rehabilitovaný. Skladník Stavoidustrie v Banskej Bystrici (1960-1972). Člen OV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici (od 1960).

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Roku 1945 Československý vojnovým krížom 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, roku 1946 Za zásluhy I. stupňa, roku 1947 Radom SNP I. triedy

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]