Daniel Pastirčák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Pastirčák
Daniel Pastirčák v roku 2008
Daniel Pastirčák v roku 2008
Narodenie29. január 1959 (65 rokov)
Prešov, Česko-Slovensko
Alma materUniverzita Komenského
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Daniel Pastirčák

Daniel Pastirčák (* 29. január 1959, Prešov) je slovenský básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Daniel Pastirčák sa narodil v Prešove. Je absolventom Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach a v Bratislave (odbor keramika). Kratší čas pracoval v bratislavskej Mestskej galérii, potom študoval odbor reštaurovanie na dvojročnej nadstavbe a teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1983 – 1987).

V súčasnosti pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave na Cukrovej ulici 4. Svoje verše, prózy a eseje publikoval na prelome 80. a 90. rokov v Slovenských pohľadoch a Tvorbe T, neskôr v Romboide a Mostoch. Spolupracuje s rozhlasom i televíziou. Debutoval v roku 1993 Damianova rieka – rozprávky o láske a večnosti. Kniha získala ocenenie Ibby. V roku 1997 vydal básnickú zbierku Tehilim a v roku 2000 rozprávkovú ságu Čintet, alebo more na konci sveta. Kniha získala cenu VÚB. V roku 2005 publikoval svoju druhú básnickú zbierku Kristus v Bruseli. Na vydanie pripravuje knihu Malé mýty o počiatku. V roku 2015 bol hosťom 16. ročníka Měsíce autorského čtení (1. 7. až 4. 8. 2015), http://www.autorskecteni.cz/2015/cz/program/29-Daniel-Pastircak Archivované 2016-08-20 na Wayback Machine.

Okrem literatúry sa venuje aj tvorbe pre divadlo. Preložil hru od T. S. Eliota Cocktail Party. V roku 2004 napísal novú verziu hry o Svätej Dorote, ktorá bola uvedená v Slovenskom národnom divadle. Pre bábkové divadlo napísal divadelnú verziu "Čintetu" uvedenú na divadelnom festivale v Toruni. Je autorom scenára hry Vrchol v hmle a filmového scenára Budeme sa stretať v snoch, ktorý bol medzi piatimi scenármi nominovanými na ocenenie Český Lev.

Paralelne s literárnou tvorbou sa venuje aj výtvarnej tvorbe. Zúčastnil sa festivalov a výstav knižnej ilustrácie (Medzinárodné bienále knižnej ilustrácie v Martine, BIB '97 v Bratislave, Slovenské knižné ilustrácie v Múzeu umenia mesta Mikeli vo Fínsku, výstava ilustrácií vo Vancouveri v Kanade) a vystavoval na Slovensku a v zahraničí. Na konci 90. rokov mal samostatné výstavy v Londýne a v Prahe (v galerijnej kaviarni G + G a v priestoroch Rádia Slobodná Európa). Z výstav na Slovensku: 1997 – výstava obrazov v Bratislave v Klariskách v rámci Medzinárodného filmového festivalu; 2001 – výstava v Turčianskej galérii v Martine; 2002 – výstava obrazov a ilustrácií v Bratislave; 2003 – výstava so Zbyňkom Prokopom v Levoči v rámci projektu "Medzi dvoma horami" ; 2004 – výstava obrazov a ilustrácií vo Zvolene; 2005 – výstava obrazov v Poprade. V roku 2009 sa zúčastnil na výstave k dvadsiatemu výročiu Nežnej revolúcie v Levoči.

V poslednom čase sa venuje projektu výtvarných bohoslužieb, v ktorých sa výtvarná inštalácia a projekcia spája s improvizovanou hudbou a prvkami rituálu. Jedným z takýchto projektov bol Ash Wednesday podľa T. S. Eliota.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé diela publikoval v časopisoch Tvorba a Slovenské pohľady, knižne debutoval v roku 1993 dielom Damianova rieka. Jeho diela majú náboženský charakter, vyjadrený nielen častými stopami biblických výrazov, ale i archetypálnou metaforikou a najmä jeho druhé dielo Tehilim nesie tiež stopy autobiografickosti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997 – Modlitby sveta (len zostavovateľ)
  • 1997 – Tehilim, lyricko-filozofické básne
  • 2005 – Kristus v Bruseli
  • 2012 – V
  • 2012 – Slovo pred slovom. Proglas pre deti a ich rodičov

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1993 – Damianova rieka. Rozprávky o láske a večnosti, meditatívne rozprávky
  • 2000 – Čintet alebo more na konci sveta
  • 2008 – Rozprávky z lepšieho sveta
  • 2010 – Kázne, Zdravé telo v kóme
  • 2011 – Mini mýty
  • 2013 - Evanjelium podľa Jóba
  • 2017Starec a dieťa

Ilustrácie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]