Dargov (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′53″S 21°35′05″V / 48.7314°S 21.5848°V / 48.7314; 21.5848
Dargov
obec
Slovakia memorial Dargov 4.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Južný Zemplín
Nadmorská výška 252 m n. m.
Súradnice 48°43′53″S 21°35′05″V / 48.7314°S 21.5848°V / 48.7314; 21.5848
Rozloha 21,88 km² (2 188 ha) [1]
Obyvateľstvo 602 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 27,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1458
Starosta Štefánia Bojtimová[3] (SMER)
PSČ 076 61 (pošta Bačkov)
ŠÚJ 528315
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Dubčekova 227
Telefón 056/678 28 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Dargov
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dargov (v minulosti Drahov, maď. Dargó)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a poľnohospodárstvom, neskôr i ťažbou stavebného kameňa (andezit) v blízkom kameňolome. Dargov bol známym najmä počas druhej svetovej vojny. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii Slanec - Dargov - Čemerné vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza lyžiarsky vlek Červená a rekreačné stredisko Biele Studničky.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 24. júla 2004. Na erbe je motív troch pútnikov podľa odtlačku pečatidla z roku 1786, ktorí by mohli predstavovať podľa gréckokatolíckych patrocinií troch cirkevných učiteľov.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte, v zelenej pažiti stojaci traja striebroodetí, zlatoprepásaní, o zlaté palice sa opierajúci, vzájomne sa prekrývajúci a troma zlatými hviezdami prevýšení pútnici.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného, bieleho, modrého, bieleho, modrého, bieleho, zeleného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Východoslovenské folklórne slávnosti
  • Majstrovstvá Slovenska v autokrose
  • Rekonštrukcia bojov druhej svetovej vojny (2009)

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný úrad
  • Kultúrny dom
  • Amfiteáter
  • Nákupné stredisko a predajňa so zmiešaným tovarom

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Štefánia Bojtimová je v zozname. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. Heraldický register SR VI. - str.26-27

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]