Darmstadt (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°52′S 8°39′V / 49.867°S 8.650°V / 49.867; 8.650
Darmstadt
mesto
Luftbild Darmstadt 2003.jpg
Letecký pohľad na mesto (rok 2003)
Darmstadt flag.jpg
Vlajka
Wappen Darmstadt.png
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Hesensko
Vládny obvod Darmstadt
Mesto bez okresu Darmstadt
Rieka Darmbach, Modau
Nadmorská výška 144 m n. m.
Súradnice 49°52′S 8°39′V / 49.867°S 8.650°V / 49.867; 8.650
Rozloha 122,24 km² (12 224 ha)
Obyvateľstvo 143 332 (31. 12. 2009)
Hustota 1 172,55 obyv./km²
Primátor Walter Hoffmann (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 64283 – 64297
Tel. predvoľba +49(0)6151,
+49(0)6150 (Wixhausen)
Kód 06 4 11 000
EČV DA
Poloha mesta Darmstadt v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Darmstadt v rámci Nemecka
Poloha mesta Darmstadt v rámci spolkovej krajiny Hesensko
Poloha mesta Darmstadt v rámci spolkovej krajiny Hesensko
Wikimedia Commons: Darmstadt
Webová stránka: www.darmstadt.de

Darmstadt je mesto na juhu spolkovej krajiny Hesensko, administratívne sídlo vládneho obvodu Darmstadt a krajinského okresu Darmstadt-Dieburg. Mesto leží v oblasti riek Rýn a Mohan. Darmstadt je štvrté najväčšie mesto Hesenska (väčšie sú Frankfurt nad Mohanom, Wiesbaden a Kassel). Najbližšie veľké mestá sú Frankfurt nad Mohanom (asi 30 km severne), Wiesbaden a Mainz (asi 40 km severozápadne), ako aj Mannheim (asi 45 km južne).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Darmstadt sa delí na deväť mestských častí, ktoré sú označené číslami. Päť častí sa radí k vnútornému mestu:

  • Darmstadt-Mitte (obvod 100, 16 626 obyvateľov)
  • Darmstadt-Ost (obvod 200, 12 768 obyvateľov)
  • Darmstadt-Nord (obvod 300, 27 713 obyvateľov)
  • Bessungen (obvod 400, 12 680 obyvateľov, pripojené 1. apríla 1888)
  • Darmstadt-West (obvod 500, 14 631 obyvateľov)

Ďalšie štyri časti sa radia k vonkajšiemu mestu:

  • Argheilen (obvod 600, 16 468 obyvateľov, pripojené 1. apríla 1937)
  • Eberstadt (obvod 700, 21 734 obyvateľov, pripojené 1. apríla 1937)
  • Wixhausen (obvod 800, 5 733 obyvateľov, pripojené 1. apríla 1977)
  • Kranichstein (obvod 900, 10 750 obyvateľov)

Údaje o počte obyvateľov sú platné k 31. 12. 2005

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Darmstadt pravdepodobne založili Frankovia v 8. alebo 9. storočí. V historických dokumentoch sa však objavuje až koncom 11. storočia ako Darmundestat. Mestské práva získal 23. júla 1330 od cisára Ľudovíta IV. Bavorského. Mesto do roku 1479 patrilo rodu grófov von Katzenelnbogen. Po ich vymretí sa v roku 1567 stalo súčasťou Hesenska-Darmstadtska (do roku 1918).

Počas druhej svetovej vojny bolo mesto celkom 36 krát bombardované. V dôsledku náletov zahynulo 11 500 ľudí.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo mesta sa skladá zo 71 poslancov. Po voľbách v roku 2006 získali CDU a SPD po 21 mandátov, Spojenectvo 90/Zelení 11 mandátov, FDP 5 mandátov a ostatné strany zvyšných 13 mandátov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov Darmstadtu

1. apríla 1937, po pripojení mestských častí Argheilen a Eberstadt, prekročil počet obyvateľov 100 000. Počas druhej svetovej vojny zomrelo 40 % (45 000) obyvateľstva. Koncom júna 2009 žilo v meste 142 761[1] obyvateľov, z toho 21 451 (15,03 %) cudzincov.

K protestantizmu sa hlási 35,7 %, ku katolicizmu 19,8 % a k ostatným náboženstvám sa hlási, prípadne bez vyznania je 44,4 % obyvateľstva.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské divadlo Darmstadt

V meste sa nachádza veľa divadiel. Najznámejšie je Mestské divadlo, postavené podľa projektu Rolfa Prangeho v rokoch 19681972. V rokoch 20022006 bola budova dôkladne zrenovovaná. Hlavnou časťou divadla je veľká sála (Grosse Haus) s kapacitou 956 miest, určená najmä na operné predstavenia. Malá sála (Kleine Haus) so 482 miestami sa využíva na hrané a tanečné predstavenia. Ďalej sa v budove nachádza komorné divadlo (Kammerspiele) so 100 miestami a bar s 50 miestami pre menšie vystúpenia.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne bolo centrum mesta takmer úplne zničené. Po skončení vojny sa opravili historické budovy ako zámok, radnica, mestský kostol a múzeum. V centre však bola naplánovaná nová sieť ulíc, kvôli ktorej sa mnohé zničené budovy neopravovali.

V centre mesta sa nachádzajú: stará radnica, námestie Luisenplatz so sochou Ľudovíta I., prvého veľkovojvodu Hesenska, zámok, kostol sv. Ľudovíta (hlavný katolícky kostol), mestský kostol (hlavný evanjelický kostol) a kongresové centrum.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Waldspirale – obytný komplex, postavený v roku 2000

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejším športovým klubom je SV Darmstadt 98, ktorý hral dva roky vo futbalovej Bundeslige.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Západnou časťou mesta prechádzajú diaľnice A5 a A67, ktoré sa stretávajú na križovatke Darmstädter Kreuz. Cez mesto vedú spolkové cesty B3, B 26, B 42, B 426 a B 449.

Hlavná železničná stanica leží na trati Main-Neckar-Eisenbahn z Frankfurtu nad Mohanom do Heidelbergu. Začína tu aj trať do Erbachu v okrese Odenwald. Regionálne vlaky spájajú mesto s Frankfurtom nad Mohanom, Wiesbadenom, Aschaffenburgom, Mannheimom, Heidelbergom a Erbachom. Rýchlodráha S-Bahn vedie cez Frankfurt nad Mohanom do oblasti pohoria Taunus. Diaľkové spojenie je zabezpečené vlakmi InterCity v smeroch Stuttgart, Karlsruhe a Hamburg.

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje 9 liniek električkovej dopravy a 16 liniek autobusovej dopravy.

Vo vzdialenosti asi 25 km leží letisko Frankfurt nad Mohanom. Z centra je dostupné expresnou autobusovou linkou od hlavnej železničnej stanice. Pre malé lietadlá je prístupné aj 15 km vzdialené letisko Frankfurt-Egelsbach.

Média[upraviť | upraviť zdroj]

Spravodajstvo z regiónu v tlačenej podobe poskytuje denník Darmstädter Echo a regionálne vydania Frankfurter Rundschau a Frankfurter Allgemeine Zeitung. V meste vysiela nekomerčné lokálne rádio Radar (Radio Darmstadt). Svoje štúdia tu majú aj Hessischer Rundfunk a Radio FFH.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 bol Ministerstvom vnútra Hesenska Darmstadtu prepožičaný titul vedecké mesto (nem. Wissenschaftsstadt). Zásluhu na tom má najmä Technická univerzita Darmstadt, založená v roku 1877, s približne 20 800 študentmi[2] a dve vysoké školy (Hochshule Darmstadt a Evangelische Fachhochschule Darmstadt). Spolu tieto školy navštevuje približne 33 000 študentov.

Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je prítomných vyše tridsiať výskumných inštitúcií, medzi inými Ústav pre výskum ťažkých iónov (GSI), Európske centrum kozmických operácií (ESOC) a Európska organizácia pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT). K tomu treba pripočítať veľké firmy v oblasti informačných a komunikačných technológií, chémie a strojárstva.

Panoramatická fotografia Mathildenhöhe, Darmstadt
Panoramatická fotografia Mathildenhöhe, Darmstadt

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálna stránka mesta Darmstadt (po nemecky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bevölkerungsvorgänge in Hessen [online]. Wiesbaden : Hessisches Statistisches Landesamt, [cit. 2010-04-09]. Dostupné online. (nemčina)
  2. Rund 20.800 Studierende sind an der TU Darmstadt eingeschrieben [online]. Darmstadt : Technische Universität Darmstadt, rev. 2009-10-22, [cit. 2010-04-09]. Dostupné online. (nemčina)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Darmstadt na nemeckej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Darmstadt na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sehenswürdigkeiten in Darmstadt na nemeckej Wikipédii.